Napadnutie iného štátu vojenskou silou je bezprecedentným činom, ktorý na medzinárodné trhy priniesol obrovskú neistotu a vyžiadal si ráznu reakciu západných krajín vo forme tvrdých sankcií. Toto v kombinácii so silnou závislosťou európskych štátov na ruských surovinách vyhnalo ich ceny výrazne nahor. Krajiny však začali prijímať opatrenia na nahradenie vypadnutých dodávok, napríklad prostredníctvom skvapalneného plynu či vyšších dodávok z iných krajín. Dostávame sa však na hranicu produkčných kapacít, ktoré sú síce dostatočné na letné mesiace, no nemusia stačiť na pokrytie zimy. Podľa analýzy by však Európa mala zvládnuť aj úplný výpadok ruských dodávok, hoci s určitými kompenzačnými opatreniami. Miera inflácie na Slovensku podľa rýchleho odhadu opäť vzrástla nad očakávania trhu, vzhľadom na pretrvávajúce inflačné tlaky bude jej priemer vyšší než sa pôvodne očakávalo. Oči sa upierajú na tohtotýždňové zasadnutie ECB a spôsob, akým sa k rastu cien postaví. 

Vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine v závere februára zasiahlo trhy, ktoré možnosti otvorenej invázie neprikladali veľkú pravdepodobnosť. Od tohto momentu najradikálnejšieho možného riešenia vládne v ekonomikách výrazná neistota – a to pri predikciách ďalšieho vývoja konfliktu, ako aj na to nadväzujúceho ekonomického vývoja v jednotlivých krajinách. Tento neočakávaný vývoj priniesol očakávateľnú reakciu vo forme rastu cien energetických komodít, ako ropa či plyn, ktorých Rusko je pre Európu významným dodávateľom. Napriek tomu, že dodávky do EÚ dnes pokračujú vo vyšších objemoch než v posledných týždňoch, ceny atakujú rekordné hranice, keďže trhy stále rátajú s možnými ďalšími komplikáciami ako napríklad úplné odpojenie Ruska od SWIFTu

Zvýšené dodávky z Ruska, ale aj iných krajín (napr. Nórsko, Alžírsko), rekordný prísun skvapalneného plynu a relatívne slabá zima pomáhajú Európe v postupnom napĺňaní zásobníkov a zvládaní napätej situácie v najbližšom období. Hovoríme však o teplých mesiacoch kedy je potreba plynu výrazne nižšia než v zime. Čo nás potom čaká na konci roka? Je možné zvládnuť aj zimu bez ruského plynu?

Na túto problematiku sa detailne pozrela analýza bruselského think-thanku Bruegel. V prípade, že by došlo k úplnému „zatvoreniu kohútikov“ z Ruska a zároveň by Európa maximalizovala dodávky (skvapalneného) plynu z iných zdrojov, chýbalo by na potreby starého kontinentu asi 400 TWh plynu, čo predstavuje asi 10-15% ročnej potreby. Skôr než dramatické obmedzovanie priemyselnej produkcie by na vykrytie tejto potreby mohlo podľa prepočtov stačiť pokračovanie činnosti jadrových elektrární v Nemecku (čo ušetrí asi 120 TWh), spolu s dočasným opätovným využitím uhoľných elektrární
(s úsporou potreby plynu na úrovni približne 270 TWh). Európa by tak úplné odstavenie od ruského plynu po prijatí určitých kompenzačných opatrení zvládla.

Z dlhodobejšieho hľadiska sa, samozrejme, núka omnoho viac alternatív, ktoré môžu znížiť potrebu plynu. Ide napríklad o rýchlejšie nasadzovanie obnoviteľných zdrojov energie, energetickú obnovu budov či výmenu technológií v priemyselných fabrikách.

Krátke správy o novinkách z ekonomiky

Inflácia podľa rýchleho odhadu Eurostatu vo februári opäť prekročila očakávania trhu, keď dosiahla 8,2% medziročne. Vo všeobecnosti sa rast cien vyvíjal v súlade s očakávaniami vo väčšine kategórií, napríklad pri raste cien bežných tovarov, služieb či energií (vrátane pohonných hmôt). Nad očakávania skončila kategória potravín, alkoholu a tabaku, kde bol medziročný rast o asi 0,8 p.b. vyšší než sa očakávalo, na čo mali vplyv pravdepodobne potraviny vzhľadom na rastúce globálne ceny komodít. V nasledujúcich mesiacoch sa do cien začnú premietať aj dopady vyplývajúce z aktuálnej vojenskej invázie na Ukrajine, napríklad prostredníctvom rastu cien pohonných hmôt či niektorých druhov tovarov a služieb, keďže rastú ceny energií pre firmy; ako aj potravín, keďže Ukrajina a Rusko sú významnými exportérmi napríklad pšenice či kukurice. Nepôjde však len o ceny cereálnych výrobkov, ale aj mäsa, keďže sa tieto používajú ako kŕmne zmesi. Definitívne dáta za februárový rast cien budú známe v druhej polovici mesiaca, už teraz však môžeme očakávať, že vzhľadom na súčasné inflačné tlaky bude priemerný rast cien v tomto roku vyšší než sa predpokladalo.

Maloobchodné tržby v januári vzrástli medziročne o 17%, vysoké číslo je však dôsledkom bázického efektu, keďže došlo v úvode januára 2021 k zavedeniu lockdownu. Medzimesačne bol zaznamenaný nárast o 3,2%. Spomedzi 9 kategórií maloobchodu sme videli medziročný rast v ôsmich z nich. V súlade s očakávaniami poklesol medziročne aj maloobchod cez internet, opäť však vplyvom bázy, keďže spotrebitelia museli v dôsledku zavedených opatrení využívať iné formy nakupovania.

Štatistický úrad potvrdil rýchly odhad rastu HDP v 4. štvrťroku 2021 na úrovni 1,4% r/r, čím sa priemerná výkonnosť za minulý rok dostala na 3%. Hlavným prispievateľom bol podľa očakávaní domáci dopyt, najmä spotreba domácností či investičná aktivita, naopak negatívne prispel zahraničný obchod v dôsledku problémov vyvolaných pandémiou. Súčasný vyostrený konflikt na Ukrajine spolu s uvalenými sankciami a tlakmi v dodávateľských reťazcoch spomalí ekonomické oživenie po pandemickej kríze, čo prinesie spomalenie ekonomického rastu a zvýšenú infláciu.