24. mája 2021
Analýzy
Štruktúra ekonomiky určuje aj pracovný čas
Väčšina krajín Európskej únie dosahuje veľmi podobné počty hodín, ktoré zamestnanci zvyčajne odpracujú za jeden týždeň. O niečo vyššie čísla vidíme napríklad v Grécku, ale aj na Slovensku, a to aj počas nocí či víkendov. Jedným z faktorov určujúcich aj dĺžku a rozloženie pracovného času je aj štruktúra ekonomiky – priemyselné podniky s nepretržitou výrobou a otvorené obchody počas celého víkendu prirodzene ovplyvňujú aj tieto ukazovatele. V najbližších mesiacoch čakajú firmy výzvy v podobe zabezpečovania si zamestnancov a výroby po koronakríze, ako aj vyhodnocovanie skúseností nadobudnutých počas pandémie a ich zapracovávanie do postpandemického života.
Počet hodín strávených v práci za jeden týždeň sa v členských krajinách EÚ pohybuje okolo tradičnej dĺžky pracovného týždňa (40 h). Vysoké hodnoty zaznamenáva Grécko (43,9 hodín/týždeň) či Rakúsko (42,4 hodiny), na Slovensku to bolo 41,1 hodiny (údaje za 4Q2019). Pohľad po sektoroch na Slovensku ukazuje, že najviac času v práci trávia ľudia v poľnohospodárstve (42,5 hod.), vo vede (42,3 hod.) či v ubytovaní a stravovaní (42,1). Suverénne najviac však pracujú zamestnanci v sektore stavebníctva (43,8 hod./týždeň). Slováci zároveň nadpriemerne pracujú počas tzv. „unsocial hours“ – napríklad v noci (12,4 % zamestnancov v SR vs. 4,5 % v EÚ) či v nedeľu (13 % v SR vs. 11,5% v EÚ).
Rozhodujúcu úlohu v tomto prípade hrá štruktúra ekonomiky. Napríklad spomínané Grécko, s vysokým počtom odpracovaných hodín za týždeň, je silne založené na turizme (obchody, predajne, hotely, reštaurácie či bary) a s výrazným zastúpením zamestnanosti v sektore poľnohospodárstva – teda v dvoch oblastiach ekonomiky, kde sa vyššie počty odpracovaných hodín bežne vyskytujú. Slovensko - ekonomika s množstvom podnikov s nepretržitou prevádzkou a otvorenými obchodmi počas nedieľ - má teda väčší podiel zamestnancov pracujúcich aj počas noci či víkendov.
Výzvou pre podniky v najbližšom období bude opätovné zabezpečenie svojej činnosti na predpandemických úrovniach. Už teraz pozorujeme problém najmä v službách, kde mnoho ľudí zmenilo svoje zamestnanie v dôsledku krízy, čo teraz komplikuje opätovné otváranie podnikov. Firmy budú tiež prehodnocovať zavedenie trvalého home officu, ktorý im priniesol pokles prevádzkových nákladov a porovnateľnú úroveň produktivity, no na druhej strane menej tímových diskusií či brainstormingov. Zamestnanci síce ušetrili náklady a čas na cestovanie, no trvalá strata (osobných) sociálnych kontaktov s kolegami by mohla byť pre určitú skupinu ľudí problém.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Reálny rast HDP dosiahol v 1. štvrťroku tohto roka 0,3 % r/r, výrazne nad očakávania. Predpokladáme, že v dôsledku tvrdého lockdownu bola silne zasiahnutá spotreba domácností, na druhej strane zahraničný dopyt výrazne ťahal výkonnosť priemyslu, čo prinesie pozitívny príspevok čistého exportu k ekonomickému rastu. Presnú štruktúru HDP za prvý štvrťrok spoznáme začiatkom júna. V súčasnosti ponechávame náš odhad rastu v roku 2021 na úrovni 4 % s rizikami smerom nahor. Bližšie informácie nájdete v našej krátkej správe.
Christine Lagarde v minulom týždni ubezpečila trhy, že ECB v najbližšom období neplánuje obmedziť nákupy dlhopisov. Reagovala tak na rastúce obavy, že by centrálna banka mohla k tomuto kroku pristúpiť. Monetárny stimul má podľa nej potrvať aspoň do konca marca 2022 najmä prostredníctvom núdzového nákupu aktív v programe PEPP. Na jej slová zareagovali aj trhy, výnosy dlhopisov jemne poklesli (graf napravo dole).
Problémy v dodávkach polovodičov pokračujú a začínajú sa prejavovať aj v ďalších automobilkách. Prerušenie výroby už ohlásil aj nitriansky Jaguar Land Rover, kde očakávajú prerušenie výroby na deväť dní od 27. mája. Práve do tohto dňa bude zastavená produkcia aj v trnavskej automobilke Stellantis, kde výraznejšie problémy sledujeme najmä od minulého pondelku.