Priemyselná produkcia prekonala očakávania, keď v závere minulého roka dosiahol jej medziročný rast úroveň +6,8 % (aj pri miernom medzimesačnom poklese po sezónnom očistení), čo je najvyššia hodnota za posledný rok a pol. K tomuto rastu významne pozitívne prispel motor slovenskej ekonomiky – automobilový priemysel, výroba strojov a zariadení či výroba kovov a kovových konštrukcií. Naopak, nedarilo sa výrobe koksu a ropných produktov či ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení. Po deviatich mesiacoch prepadu prišiel aj medziročný rast v stavebníctve ťahaný najmä inžinierskymi stavbami a produkciou v zahraničí. V celoročných číslach priemysel za minulý rok prepadol približne o 9 %, sektor stavebníctva jemne vyššie, asi o 11 %.

Priemyselná produkcia v decembri 2020 vysoko prekonala trhové očakávania, keď dosiahla svižný medziročný rast na úrovni 6,8 %. Sezónne očistené dáta hovoria iba o miernom medzimesačnom poklese. Pozitívny medziročný vývoj bolo vidieť v 10tich z 15tich sledovaných odvetví či skupín odvetví. Celkový výsledok najvýznamnejšie potiahol automobilový priemysel, ktorý dosiahol medziročný rast 9,9 %, čím pokoril svoj rekord z januára 2020. Výrazne lepšie sa darilo aj výrobe strojov a zariadení, ktorá medziročným rastom 17,2 % dosiahla najlepší výsledok od júla 2019. K pozitívnemu výsledku priemyslu prispela tiež výroba kovov a kovových konštrukcií, ktorá si v posledné dva mesiace minulého roka pripísala dvojciferný rast.

Po deviatich mesiacoch negatívneho vývoja v priemysle v podobe záporného medziročného rastu prišiel v tomto sektore nadpriemerne dobrý výsledok v posledných dvoch mesiacoch roka 2020. To pomohlo celoročnému výsledku sektora, ktorý dosiahol -9,1 %, pričom v úhrne dosiahli štyri odvetvia či zoskupenia odvetví zo spomínaných 15tich vyššiu produkciu než v roku predtým. Najviac k tomuto poklesu prispel automobilový priemysel, ktorý napriek rekordnému rastu v závere roka zďaleka nedokázal vykompenzovať vysoké straty z prvých mesiacov, keď napríklad v apríli 2020 dosiahol medziročný prepad takmer 80 %. Za celý rok 2020 dosiahlo odvetvie výroby automobilov pokles produkcie o -16,4 % oproti roku 2019, no výrazné straty boli aj vo výrobe strojov (-12,8 %) či ostatnej výrobe (-23,4 %). Naopak pozitívne k celoročným výsledkom priemyslu prispela dodávka elektriny a plynu (+6,3 %), ťažba a dobývanie (+6,5 %) a v rámci manufaktúry (priemyselnej výroby) výroba koksu a ropných produktov (+4,5 %), ako aj výroba chemikálií a chemických produktov (+1,2 %).

Produkcia v stavebníctve sa po deviatich mesiacoch opäť vrátila do pozitívnych čísel a v decembri dosiahla medziročný rast na úrovni 2,1 % so svižným nárastom oproti novembru na úrovni 9,1 % (po sezónnom očistení). Slabšia domáca stavebná produkcia zmiernila svoj prepad, no stále sa nedostala do rastových čísel. Veľkú väčšinu domácich prác tvorila nová výstavba (takmer 70 %), poklesla druhá zložka stavebnej produkcie – opravy a údržby. Firmy v decembri pracovali medziročne viac na inžinierskych stavbách, kde zarátavame aj výstavbu diaľnic, no dominantné postavenie má stále výstavba budov. K lepšiemu výsledku sektora prispela aj zahraničná produkcia realizovaná slovenskými firmami, ktorá medziročne vzrástla o takmer 63 % - celkovo za rok 2020 bola o 11,4 % vyššia. Celoročný výkon stavebníctva v roku 2020 bol o 11 % nižší než v predchádzajúcom roku.

Svižný ekonomický rast v tomto aj budúcom roku

V predchádzajúcom týždni zverejnili svoje projekcie ekonomického rastu Ministerstvo financií SR, ako aj Európska komisia. Obe inštitúcie upozorňujú na dopady druhej vlny pandémie na ekonomiku Slovenska aj  na začiatku tohto roka. Napriek tomu by mal byť ekonomický rast pomerne svižný. V roku 2021 očakáva Inštitút finančnej politiky rast reálneho HDP na úrovni 4,3 %, nasledovaný necelými štyrmi percentami v tom budúcom. Európska komisia je jemne opatrnejšia pri súčasnom roku (predpokladaný rast +4 %), v tom nasledujúcom však očakáva výraznejšie oživenie (+5,4 %).

Prognóza Inštitútu finančnej politiky MF SR

Podľa očakávaní, ekonomika bude najmä v prvom štvrťroku zasiahnutá opatreniami a prebiehajúcou koronakrízou. Pre oživenie a uvoľnenie reštrikcií je potrebné zaočkovať dostatočne veľkú časť populácie, čo je závislé jednak od kapacít národných štátov EÚ, ale v súčasnosti obmedzené najmä produkčnou kapacitou výrobcov vakcín. Prognóza IFP predpokladá postupné uvoľňovanie ekonomiky v druhej polovici roka, podmienené zaočkovaním rizikových skupín obyvateľstva.

Na tento rok je v štátnom rozpočte vytvorená rezerva pre pandémiu vo výške EUR 1 mld., ktorá by mala byť vyčerpaná. Od budúceho roka rátajú analytici s postupnou konsolidáciou verejných financií vo výške 1 % HDP ročne. Odhad rastu je ovplyvnený aj čerpaním financií z Plánu obnovy, ktorý by mal byť postupne čerpaný už od konca tohto roka, no predovšetkým medzi rokmi 2022 – 2025 asi vo výške EUR 1 – 1,2 miliardy za rok. Veľkú časť tvoria investície, ktoré by mali tvoriť 80 – 90 % využitých prostriedkov, vďaka čomu by mal byť posilnený nielen HDP konkrétneho roka, ale aj dlhodobá produkčná schopnosť ekonomiky. Investície v ekonomike budú zároveň veľmi významne podporovať aj eurofondy z programovacieho obdobia 2013-2020, ktoré v rámci zásady „n+3“ môžeme dočerpať do roka 2023.

Prognóza Európskej komisie

Podobne ako IFP, aj Európska komisia hovorí o negatívnom dopade vývoja pandémie v závere roka na naše hospodárstvo a zhoduje sa tiež v myšlienke, že postupný rozbeh vakcinácie vytvorí priestor na širšie ekonomické oživenie. Podľa jej projekcie by k rastu HDP mali pozitívne prispievať aj čisté exporty vďaka pomerne živému dopytu zo zahraničia. V druhej polovici roka očakáva prudké oživenie v domácom dopyte, ktorý je v súčasnosti brzdený najmä neistotou a pretrvávajúcimi reštrikciami, čo ovplyvňuje aj investície podnikov.

Inflácia spomalená cenami energií a potravinami

Index spotrebiteľských cien (CPI) v januári 2021 dosiahol medziročný rast 0,7 %, čo je menšie zmiernenie inflácie, než sa očakávalo. Napriek tomu je to najnižšia hodnota od januára 2017. Jadrová inflácia zvoľnila na medziročné tempo 1,2 %. Zvyčajný januárový nárast cien sa tento rok dotkol iba malej skupiny tovarov, zatiaľ čo horšia ekonomická situácia spôsobená pandémiou spolu s nižšími regulovanými cenami energií pôsobila na infláciu smerom nadol. Okrem toho bol tradičný cenový prieskum ovplyvnený zatvorenými obchodmi a službami, kvôli čomu musel Štatistický úrad využívať iné formy zisťovania dát (napr. prostredníctvom webových stránok, telefonického či emailového dopytovania).

V porovnaní s decembrom spotrebiteľské ceny vzrástli o 0,3 %. Medzimesačne boli najväčšími prispievateľmi k vývoju cien najmä regulované ceny energií, a to predovšetkým nižšia cena plynu (-9,6 % medzimesačne) a elektriny (-4,3 % m/m). Aj keď ceny potravín zaznamenali medzimesačný nárast, v medziročnom porovnaní pozorujeme pokles o 0,6 %. Na druhej strane sme zaznamenali vyššie ceny v odbore doprava, ovplyvnené zvýšením cien pohonných hmôt (+2,9 % m/m) a vyššími cenami dopravných prostriedkov (+5,1 % m/m).

Pre rok 2021 odhadujeme spomalenie inflácie v priemere na úroveň 0,9 %, nakoľko domáce cenové tlaky poľavili v dôsledku slabšieho výkonu ekonomiky, avšak opäť začnú pôsobiť po predpokladanom ekonomickom oživení v druhej polovici roka.

Bez zmeny politiky dlh narastie

Európska komisia zverejnila správu o udržateľnosti dlhu (tzv. Debt Sustainability Monitor), ktorý vyhodnocuje výhľad rastu dlhu európskych krajín podľa rôznych scenárov a rizík. Ako upozorňujú naši kolegovia z Erste Group, väčšina krajín zo strednej a východnej Európy by mala stabilizovať alebo dokonca znížiť svoj dlh aj bez vynaloženia väčšieho úsilia. Zjednodušene hovoríme o tzv. scenári nezmenených politík (NPC), avšak nie v pravom slova zmysle – EK v predikcii predpokladá ukončenie financovania niektorých dočasných projektov či naopak, začatie financovania nových trvalých opatrení. Slovensko a Rumunsko sú jediné dve krajiny z tohto bloku, ktoré by mali zaznamenať výraznejší nárast dlhu v prípade, že sa nebudú prijímať dodatočné opatrenia. V prípade Rumunska by  mal dlh v roku 2031 dosiahnuť viac než 120 % HDP, v prípade Slovenska by mal v takomto scenári dlh prekročiť 80 % HDP. Ministerstvo financií  už teraz avizuje plán na dlhodobú konsolidáciu verejných financií, na detaily si však ešte počkáme.