V európskych krajinách sa začala prejavovať vlna pesimistickejších očakávaní v dôsledku pretrvávajúcej pandémie a pretrvávajúcich reštrikcií. Nestabilná a premenlivá situácia núti vlády prehodnocovať častejšie svoje kroky, čo je jedným z dôvodov neistoty v podnikateľskom sektore. Akékoľvek plánovanie je tým výrazne sťažené, čo obmedzuje fungovanie ekonomickej aktivity. Priemyselné podniky po dlhšej dobe hlásili okrem problémov s dopytom aj ťažkosti na ponukovej strane, teda u svojich dodávateľov. Tento vývoj je v súlade s očakávaniami, ktoré predpokladali náročnejšie zimné mesiace v dôsledku vyšších počtov infikovaných ako aj koordinácie vakcinácie, no od jari by mohlo prísť k výraznejšiemu obratu a hospodárskemu oživeniu.
Indikátor ekonomického sentimentu klesol medzimesačne o 4,8 bodu, pričom najvýraznejšie zhoršenie očakávaní sme zaznamenali v službách (-7,6 bodu), u spotrebiteľov (-4,3) a v priemysle
(-4,0). Iba stavebníctvo medzimesačne nezaznamenalo zmenu, je však stále na bezprecedentne nízkych úrovniach. Dôvera v priemysle bola ovplyvnená predovšetkým poklesom objednávok, ako aj pesimistickejším očakávaním v budúcej produkcii a zamestnanosti. Podnikatelia v službách sú skeptickejší rovnako pri očakávanom dopyte či zamestnanosti.
Veľký vplyv na očakávania podnikateľov má neistota. Nové mutácie koronavírusu sú predmetom skúmania, no zatiaľ našťastie nepredstavujú hrozbu pre efektívnosť schválených vakcín. Vlády však musia častejšie prehodnocovať a meniť pravidlá či zavádzať v krajinách reštrikcie, čo vytvára neistotu v očakávaniach. U podnikateľov sa môže prejavovať častejším odkladaním investícií, šetrením či prehodnocovaním zamestnanosti vo firme; u spotrebiteľov zavádzané reštrikcie obmedzujú spotrebu a za určitých okolností môžu v dôsledku neistoty odkladať väčšie nákupy na neskôr (čo zatiaľ vo väčšej miere nevidíme). Stále platí, že sú silnejšie zasiahnuté odvetvia, kde je potrebný priamy kontakt so zákazníkmi, teda najmä služby, avšak v európskych barometroch už aj priemyselné podniky hlásili dočasné problémy v dodávateľských reťazcoch.
Vývoj slovenského sentimentu je v súlade s vývojom očakávaní v celej eurozóne. Ako sme informovali v predchádzajúcom týždenníku, index nákupných manažérov (PMI) v eurozóne klesol medzimesačne vo všetkých sledovaných oblastiach. Výraznejší pokles sme tiež pozorovali v službách, o niečo slabší v priemysle. Dôležitou správou však ostáva, že výhľad do nasledujúcich 12 mesiacov ostáva v oboch sektoroch pozitívny, aj keď výraznejší v priemysle. Mierne oslabenie v službách vyplýva najmä z obáv z pretrvávajúcej pandémie a nedostatku dopytu. V slovenskom sentimente pozorujeme tieto pesimistickejšie očakávania do nasledujúcich mesiacov, čo je v súlade s našimi očakávaniami ohľadom slabšej výkonnosti počas zimy v dôsledku silnej druhej vlny pandémie. Očakávame však, že európske ekonomiky, vrátane Slovenska, dokážu pandémiu lepšie zvládať ako vlani na jar, a ekonomické oživenie by sme mohli vidieť už v závere jari či začiatkom leta.
Pandémia znížila HDP najviac v rozvíjajúcich sa krajinách
V pandemickom roku 2020 zažila svetová ekonomika výraznú kontrakciu, čo zapríčinilo medziročný pokles globálneho HDP o 3,5 %. Svetové hospodárstvo by mohlo v tomto roku medziročne vzrásť o 5,5 %, nasledované svižným rastom na úrovni 4,2 % v roku 2022, hovoria odhady Medzinárodného menového fondu (IMF). Odhad pre aktuálny rok bol oproti októbrovej predikcii pozitívnejší vďaka očakávaniam lepšej ekonomickej aktivity v dôsledku vakcinácie a pomoci ekonomikám, ktorá bola ohlásená napríklad v USA, Japonsku alebo v EÚ, či už zo strany monetárnej alebo fiškálnej politiky.
Najvyšší medziročný ekonomický rast by mala v tomto roku zaznamenať India (+11,5 %) a Čína (+8,1 %). Zatiaľ čo indická ekonomika pravdepodobne klesla v predchádzajúcom roku o 8 % medziročne, najľudnatejšia krajina sveta dokázala aj napriek nepriaznivým podmienkam udržať svoj rast na úrovni 2,3 %, čo je v týchto časoch nadštandardný výkon. Pre Spojené štáty je predpovedaný ekonomický rast v tomto roku na úrovni približne 5 %, v budúcom roku na polovičnej hodnote. Aj vďaka tomu sa Čína veľkosťou svojej ekonomiky čoraz viac približuje k úrovni USA, čím sa podľa projekcií výskumného centra CEBR v roku 2028 stane najväčšou ekonomikou sveta. Spomedzi veľkých európskych ekonomík by sa v roku 2021 malo dariť Španielsku (+6,0 %) a Francúzsku (5,5 %), práve tieto krajiny však v uplynulom roku zaznamenali veľmi výrazné poklesy ekonomickej výkonnosti (Španielsko -11,1 % a Francúzsko -9,0 %), čo silne znižuje bázu pre medziročný výpočet rastu.
IMF zároveň vyčíslovalo stratu HDP, ktorú jednotlivé krajiny či bloky krajín v dôsledku COVID-19 zaznamenajú. Je zrejmé, že hospodárske straty sú nerovnomerné medzi krajinami, čo je spôsobené silou, akou vírus na tú-ktorú krajinu udrel, rozdielnymi štruktúrami ekonomiky (napr. dôležitosť odvetví s nutnosťou osobného kontaktu), ale aj efektívnosť hospodárskej politiky pri prevencii alebo odstraňovaní ekonomických škôd. Pri pohľade na graf vidíme, že rozvinuté a veľké krajiny sú na pravej strane grafu s nižšími škodami. Japonsko a USA by preto mali dosiahnuť úroveň HDP spred pandémie už v druhej polovici roka 2021, pre eurozónu a Spojené Kráľovstvo to IMF nepredpokladá skôr ako v roku 2022. Práve tieto krajiny dokázali ekonomiku podporiť prostredníctvom výdatnej fiškálnej pomoci či zásahom centrálnej banky, zníženia mobility, ale aj vďaka pomerne rozvinutému a kvalitnému zdravotníctvu. Na druhej strane vidíme krajiny Latinskej Ameriky či sub-saharskej Afriky, v ktorých škody spôsobené pandémiou dosiahnu úroveň 6-7 %.
Najhorší rok pre ekonomiku USA od druhej svetovej vojny
Rast americkej ekonomiky v poslednom kvartáli minulého roka dosiahol podľa prvotného odhadu medzikvartálne anualizované tempo 4 %, čo znie ako výborný výsledok. Výsledok to nie je zlý, ale pri pohľade cez medziročné zmeny HDP by to stále znamenalo prepad ekonomickej aktivity o 1,9 % (pri sezónnom očistení mierne hlbší prepad -2,5 %). Ekonomika Spojených štátov tak v závere roka aj naďalej pociťovala dopady pandémie, a aj keď v medziročnom porovnaní pokles o niečo zmiernila, ešte nedosiahla úroveň predchádzajúceho roka. Za celý rok 2020 klesol HDP krajiny o 3,5 %, čo je mierne lepší výsledok ako očakával trh. Celkovo však vlani zaznamenalo hospodárstvo USA najhorší výsledok od roku 1946.
Očkovanie – nová vakcína, vyriešený spor či výroba vakcín na Slovensku
V prechádzajúcom týždni Európska agentúra pre lieky (EMA) odporučila udelenie podmienenej registrácie vakcíne od firmy AstraZeneca. Ide v poradí o tretiu očkovaciu látku, ktorá bude používaná v Európskej únii. Prvá dodávka by mala od tejto firmy prísť už v túto nedeľu, pričom spolu za február by Slovensko malo z AstraZeneca získať 210 tisíc vakcín. Jej najväčšou výhodou je nižšia náročnosť pri preprave a skladovaní, keďže si nevyžaduje také podmienky, ako už predtým schválené vakcíny.
Verejným priestorom v posledných dňoch rezonoval spor Európskej komisie (EK) a spoločnosti AstraZeneca ohľadom zníženia dodávok vakcín z dôvodu budovania nových kapacít, čo sa predstaviteľom EK ani členským štátom nepozdávalo. Predsedníčka Von der Leyenová len v nedeľu večer informovala o tom, že vyjednávanie prinieslo svoje ovocie a spoločnosť napokon navýši svoje dodávky o 9 miliónov dávok v priebehu prvého štvrťroka 2021, čím EÚ získa v prvých troch mesiacoch približne 40 miliónov dávok.
V posledných dňoch minister zdravotníctva Krajší uviedol, že „štát má eminentný záujem“, aby sa na Slovensku vyrábali vakcíny od konzorcia Pfizer a BioNTech, ako aj od spoločnosti Moderna, čo už je podľa jeho slov aj predmetom rokovaní. Na tlačovej konferencii zároveň informoval, že v tomto týždni otvorí Slovensko ďalších 15 vakcinačných centier, čím sa ich počet zvýši na 52.