Ekonomické dôsledky pandémie viac či menej negatívne pocítilo vo svojich financiách až 54% ľudí, ukázal prieskum. Celkový dopad bol závislý aj od vytvorenej finančnej rezervy, sektora, v ktorom jednotlivec pracuje či ekonomického statusu ostatných členov domácnosti. Takmer pätina ľudí dokázala aj v čase pandémie mesačne odložiť vyššiu čiastku, najmä vďaka zamestnaniu, obmedzenej spotrebe či ako rezervu na horšie časy. Ľudia využívali najmä na bežné či sporiace účty, do popredia sa však dostáva už aj investovanie.
Podľa prieskumu agentúry IMAS* pre skupinu Erste, výrazné negatívne vplyvy pandémie na finančnú situáciu pocítilo približne 7% ľudí , pričom ďalšia takmer polovica ľudí (47%) pocítila tento negatívny vplyv iba mierne. Zvyšok respondentov (asi 46%) označilo, že COVID-19 nemal vplyv na ich finančnú situáciu. Dôležitú rolu v tomto prípade zohráva niekoľko faktorov, ktoré sú rozhodujúce – či mal jednotlivec (resp. domácnosť) vytvorenú dostatočnú rezervu na nepriaznivé situácie, v ktorých sektoroch členovia domácnosti pracujú a aká je ich skladba. Výpadok jedného príjmu kvôli strate zamestnania sa totiž inak prejaví v domácnosti s dvoma rodičmi a dvoma deťmi, než v domácnosti slobodnej matky či rodín s mnohopočetnými deťmi, čo sú skupiny silne ohrozené rizikom chudoby.
Bezkontaktné platby atakovali rekordné hranice
Zmena prišla aj v spotrebiteľskom správaní. Ľudia začali oveľa viac nakupovať na internete, kde objem platieb dosahoval rekordné hodnoty v marci 2021, keď bol medziročne vyšší o tri štvrtiny a v porovnaní s marcom 2019 dokonca viac než dvojnásobný. Aj pri návštevách obchodov ľudia uprednostňovali viac bezkontaktné platby (ich častejšie používanie deklarovalo v prieskume až 43% ľudí) na úkor hotovosti.
Prekvapivo sa darilo aj úsporám Slovákov
Obmedzené možnosti spotreby, tlmená ekonomická aktivita a jej dopad na mzdy mohli mať vplyv aj na úspory jednotlivcov. Zatiaľ čo asi 18% ľudí označilo, že v čase pandémie usporilo mesačne menšiu sumu než zvyčajne, dve tretiny ľudí dokázali usporiť rovnako a asi 17% ľudí dokázalo mesačne odložiť viac než pred pandémiou.
V týchto prípadoch išlo najmä o ľudí, ktorí:
- si v čase pandémie našli prácu,
- sa obávali dopadov pandémie, a preto si radšej vytvárali rezervu,
- kvôli obmedzeniam nemali toľko možností míňať.
Spomedzi vekových skupín dokázali viac odložiť najmä mladí ľudia, ktorých situácia však častokrát mohla byť zjednodušená vďaka bývaniu u rodičov. Mladí Slováci totiž opúšťajú rodné hniezdo veľmi neskoro, v priemere až tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo mohlo pomôcť ich finančnej situácii a poskytnúť viac možností peniaze ušetriť.
Do popredia nastupuje investovanie
Takmer dve tretiny respondentov označili, že v budúcnosti plánujú svoje úspory kumulovať na bežnom či sporiacom účte, no do popredia sa čoraz častejšie dostáva investovanie, ktoré ako spôsob sporenia do budúcnosti zvažuje viac než tretina respondentov. Vo všeobecnosti môžeme pozorovať rastúci podiel ľudí, ktorí majú voči investovaniu pozitívne nastavenie. Väčšina si stále volí skôr konzervatívne portfólio, pätina ľudí preferuje skôr riskantnejšie investície spojené s potenciálom vyššieho výnosu – ich podiel však v čase rastie. V tejto skupine ide najmä o mladých ľudí a mužov. Postupne s rastúcim vekom ochota riskovať klesá, čo je aj pozitívnym vzorcom, keďže niektoré riskantné investície si môžu vyžadovať dlhý investičný horizont, čo pri vysokom veku nemusí korešpondovať s obdobím, kedy bude jednotlivec finančné prostriedky potrebovať.
*Prieskum uskutočnila agentúra IMAS pre skupinu Erste Group na vzorke 500 respondentov.