Slovensko sa v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti opäť umiestnilo na 22. mieste spomedzi krajín EÚ. Medziročné zlepšenie sme síce zaznamenali, európsky priemer sa nám však vzdialil. Najlepšie výsledky zaznamenalo Slovensko v komponente Ľudský kapitál či Pripojenie na internet, avšak aj umiestnenie v týchto kategóriách zostalo podpriemerné. Najväčším problémom sa zdajú byť problémy súvisiace s internetom (slabé pokrytie či nízka rýchlosť), slabými digitálnymi zručnosťami (ktoré najmä v čase pandémie uľahčujú mnoho oblastí života) či nízkym využívaním moderných technológií v slovenských podnikoch (umelá inteligencia, analýza veľkých dát...). Pre dlhodobú konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sú však práve tieto faktory nevyhnutné. Nový variant koronavírusu omikron zamával trhmi, či zamáva aj ekonomickou výkonnosťou uvidíme po prvých testoch.
Slovensko v úrovni digitalizácie zaostáva, ukázali to najnovšie výsledky Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti* (DESI). Spomedzi krajín Európskej únie obsadilo 22. miesto z 27 krajín, rovnako ako v minulom roku. Európska únia nám však „uteká“, keď Slovensko síce medziročne zaznamenalo zlepšenie (zvýšenie hodnoty indexu o 3,5 bodu), priemer EÚ sa však posunul výraznejšie (o takmer 4,5 bodu).
Najlepšie výsledky dosahuje Slovensko v komponente Ľudský kapitál a Pripojiteľnosť, v ktorých obsadilo 19. miesto. Podiel zamestnancov v oblasti IKT či absolventov tohto odboru sa pohybuje na úrovni priemeru EÚ, zďaleka však nestačí na pokrytie reálnych potrieb slovenských podnikov. Naopak, problémom ostávajú digitálne zručnosti, kde iba 27% obyvateľov má vyššiu než ich základnú úroveň
(EÚ: 31%). V komponente Pripojiteľnosť dominuje nízke pokrytie internetom či jeho nízka rýchlosť.
Komponenty Integrácia digitálnych technológií (21. miesto) a Digitálne verejné služby (23. miesto) poukazujú na problémy nízkej úrovne digitálnych verejných služieb (vopred vyplnené formuláre, otvorené údaje) či nízke využívanie tzv. big data, cloudových riešení či umelej inteligencie v slovenských podnikoch.
Digitálne zručnosti či dostupnosť internetu nabrali na význame aj v čase pandémie, veľmi dôležité pre konkurencieschopnosť krajiny sú však aj z dlhodobého hľadiska, keďže pre uplatnenie sa na trhu práce v budúcnosti budú nevyhnutné. Pre zdravé podnikateľské prostredie je tiež potrebné umožnenie elektronickej komunikácie s úradmi, ale aj podpora investícií do inovácií a digitálnych riešení vo firmách, ktoré umožnia slovenským podnikom držať krok so svetovými konkurentami. Krokom vpred v najbližších rokoch bude Plán obnovy, ktorý do týchto oblastí prinesie viac než EUR 1,3 mld. s potenciálom pozitívnej zmeny.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
V minulom týždni dominovala vo svete správa o novom variante COVID-19, ktorý dostal názov omikron. Nová mutácia sa objavila v Afrike, no aktuálne sú už zaregistrované prípady aj v Európe a Ázii. Predbežné informácie o novom variante sú zmiešané, a preto si treba počkať niekoľko dní na výsledky štúdií, ktoré detailne preskúmajú charakteristiky novej mutácie vírusu. Približne do dvoch týždňov by sme mohli spoznať účinnosť v súčasnosti používaných vakcín na nový typ mutácie. Táto správa zapríčinila zavedenie prísnych obmedzení v oblasti dopravy, napríklad pri cestách z rizikových krajín, či v niektorých prípadoch úplné zrušenie dopravného spojenia. Odolnosť voči existujúcim vakcínam, šíriteľnosť a smrteľnosť variantu omikron budú určujúce aj pre ďalší vývoj v ekonomikách či na finančných trhoch (viac k dopadom v sekcii Finančné trhy) – keďže ide o faktory, ktoré budú vplývať na prísnosť či rozsah obmedzení, ktoré budú krajiny musieť prijať.
Vývoj výrobných cien v októbri pokračoval v rastúcom trende. Oproti septembru vzrástli o takmer 3% a na medziročnej báze o viac než 11%. Najvyššie rasty výrobných cien, ktoré sa pohybujú v dvojciferných číslach, zaznamenávame v segmentoch výroby koksu a ropných produktov (73% r/r), výrobe kovov (33% r/r) a chemikálií (30% r/r). Ide teda o produkty a kategórie, pri ktorých zaznamenávame výrazný nárast dopytu po poľavení pandémie, na rast cien však tlačia aj súčasné problémy v dodávateľských reťazcoch. Očakávame, že priemerná miera rastu cien výrobcov dosiahne v tomto roku 5%.