Ceny nehnuteľností vo V4 dobiehajú západ
Realitný trh pokračuje v raste nielen na Slovensku. Rastový trend môžeme vidieť v eurozóne, no dlhodobý nárast cien v krajinách V4 je oveľa silnejší, čo svedčí o cenovom dobiehaní Západu. Spomedzi krajín V4 rastú najvýraznejšie ceny nehnuteľností určených na bývanie v Maďarsku (121% od 2012), zatiaľ čo na Slovensku bol nárast polovičný (59 %). Ďalšie faktory, ktoré ovplyvnili rast cien týchto nehnuteľností, sú dlhodobo nízke úrokové sadzby čo zvyšuje dopyt po hypotékach, lepšia finančná situácia domácností, no v neposlednom rade dlhodobo prevísa dopyt nad ponukou. Indikátor ekonomického sentimentu bol v septembri pozitívnejší ako v predošlom mesiaci, významnejšie si polepšilo najmä stavebníctvo. USA rieši problém s dlhovým stropom.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie v eurozóne po finančnej kríze stagnovali až do roku 2014. Aj vďaka menovej politike a neštandardným opatreniam sa podarilo naštartovať ich rast. Výrazný rast cien obydlí na Slovensku spôsobuje vysoký dopyt, ktorý ponuka nestíha uspokojovať. Záujem o nehnuteľnosti je podporovaný aj rekordne nízkymi úrokovými sadzbami na hypotéky vďaka politike ECB a tvrdej bankovej konkurencii.
Podľa dát z Eurostatu môžeme sledovať veľmi silný rast cien nehnuteľností prevažne v krajinách V4, pričom výrazne porážajú priemerný rast v eurozóne. Od roku 2012 môžeme najväčší rast sledovať v Maďarsku, kde ceny nehnuteľností narástli o 121% (k 1Q21). Nasleduje Česko s rastom 78%, následne Slovensko (59%) a Poľsko (41%). Ceny v eurozóne narástli za rovnaké obdobie „iba“ o necelú tretinu. Postkomunistické krajiny teda dobiehajú západ aj v oblasti cien (nehnuteľností).
Okrem vyššie uvedených faktorov, ktoré ťahajú rast cien nehnuteľností, u väčšiny krajín so silným trendom rastu (vrátane V4) môžeme vidieť dlhodobo vyššiu mieru inflácie oproti ostatným krajinám. V opačnom prípade, v krajinách, ktoré sa trápia s nízkou infláciou, resp. s deflačnými tlakmi z obdobia za posledných desať rokov, môžeme vidieť menej výrazný rast cien nehnuteľností. Faktorov je samozrejme oveľa viac.
Najväčší rast cien nehnuteľností môžeme monitorovať v Estónsku, Luxembursku a Maďarsku, pričom opačný scenár môžeme vidieť v Taliansku, Cypre a Španielsku, kde sa ceny nehnuteľností nedostali ani na predkrízové úrovne z 2009. Práve posledné tri krajiny sa dlhodobo boria s nízkou mierou inflácie.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Nálada v ekonomike sa v septembri jemne zlepšila. Hodnota indexu ekonomického sentimentu medzimesačne vzrástla o 0,9 bodu a dosiahla úroveň 101,1. Výraznejší nárast bol viditeľný najmä v stavebníctve (+8 bodov). Jemné medzimesačné zlepšenie sentimentu sme zaznamenali aj v priemysle a službách, naopak jemne negatívnejšie vnímajú situáciu maloobchodné firmy a spotrebitelia.
Eurostat zverejnil odhad inflácie (podľa metodiky HICP) pre krajiny eurozóny. Septembrová inflácia na Slovensku podľa neho dosiahla 5,1 % (medzimesačný nárast vo výške 1,8%), kde však veľkú rolu zohralo zrušenie obedov zadarmo pre školopovinné deti. Očakávame, že ŠÚ SR v metodike zohľadní neúmernú váhu tejto položky a 14. októbra zverejní značne menší nárast inflácie. Dostupné dáta však takémuto vývoju nenasvedčujú a preto očakávame revíziu tohto čísla smerom nadol. Trhové očakávania sa pohybujú medzi 3,3 – 3,7 % r/r.
Kongres v USA čelí problémom týkajúcich sa dlhového stropu. 30. september znamenal koniec fiškálneho roka federálnej vlády v USA a takisto konečný termín pre Kongres na schválenie jej financovania. K dohode o rozpočte došlo na poslednú chvíľu, čím sa predišlo „odstávke“ vlády. Aspoň nateraz, pretože rozpočet bol schválený iba do 3. decembra. Dlhový strop mal byť pozastavený alebo zvýšený do 18. októbra, aby sa USA vyhli problémom so splácaním dlhu. Na stole bolo viacero možností, ako napr. zdvihnutie dlhového stropu (čo sa dosiaľ udialo už takmer 80krát) alebo preklenutie obdobia prostredníctvom krátkodobého financovania. Keďže zhoda o zmene dlhového stropu nebola zatiaľ dosiahnutá, Snemovňa Reprezentantov podľa očakávaní schválila financovanie prostredníctvom krátkodobého dlhu až do 3. decembra.