Zlé zvládanie svojich výdavkov a materiálny nedostatok pociťuje 15 % Slovákov. Ide o indikátor materiálovej deprivácie, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad. Vývoj za posledné tri roky je pozitívny, jemne však narástol podiel ľudí v závažnej forme nedostatku (deprivácie).

Pri prieskume skúmajúcom tzv. indikátor materiálovej deprivácie Štatistický úrad (ako aj všetky ostatné štatistické inštitúcie v EÚ) skúmajú 9 faktorov, ktoré sú zásadné pre určenie akéhosi minimálneho štandardu domácnosti. Ide napríklad o schopnosť platenia hypotéky, nájomného či nákupov, schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom, ale aj o možnosť domácnosti mať práčku, ísť na dovolenku, vlastniť automobil či telefón.

Z prieskumu vyplýva, že viac než tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a približne tretina nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom. Oba tieto indikátory sa však za posledné roky vyvíjajú pozitívne. Naopak, viac domácností má (finančný) problém s udržaním primeraného tepla v domácnosti (7,8 %) a bežnými platbami za nákupy, nájom či splátky hypotéky (10, 2 %).

Indikátory, ktoré úrady vyčíslujú, následne hovoria o podiele ľudí, ktorí čelia vynútenému nedostatku aspoň v troch (materiálna deprivácia) alebo štyroch (závažná materiálna deprivácia) zo skúmaných deviatich indikátorov. Výsledné hodnoty pre Slovensko v roku 2019 hovoria, že až 15,2 % ľudí trpí materiálnou depriváciou (pokles o 2 p.b. oproti predchádzajúcemu roku), avšak ľudí trpiacich závažnou depriváciou jemne narástol (o 0,9 p.b. na 7,9 %). 

Z prieskumu tiež vyplýva, že materiálna deprivácia ohrozuje najmä ľudí nad 65 rokov a predovšetkým ženy. Jej závažnej forme sú vystavení predovšetkým mladí do 18 rokov a ženy staršie ako 65 rokov.

Aj v tomto ukazovateli môžeme vidieť silné regionálne rozdiely. Vysoko nad ostatnými je Banskobystrický kraj, kde až takmer 26 % obyvateľov bolo v roku 2019 vystavených materiálnej deprivácii. Nasledujú Prešovský (19,5 %) a Košický kraj (17,1 %). Naopak najmenší podiel obyvateľov vystavených nedostatku je v Žilinskom (9,3 %) a Bratislavskom kraji (10,9 %).

Bude zaujímavé sledovať dopady pandémie na výsledky prieskumu za rok 2020. Rastúca nezamestnanosť a nižšie množstvo odpracovaných hodín, vyplatených príplatkov či odmien zasahuje rozpočty spotrebiteľov a môže ovplyvniť nielen plnenie ich finančných záväzkov, ale aj vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby či schopnosti vycestovať na dovolenku. Môžeme teda očakávať, že podiel ľudí trpiacich materiálnou depriváciou jemne vzrastie.

Výsledky za minulý rok síce vo väčšine ukazovateľov potvrdzujú zlepšujúce sa sociálne podmienky pre obyvateľstvo na Slovensku, avšak ukazujú sa silné regionálne rozdiely medzi jednotlivými krajmi. Táto situácia vytvára motivácie pre obyvateľstvo, aby sa za „lepším životom“ či „lepšou prácou“ vysťahovalo do iného regiónu či iného štátu. Dochádza tým k tzv. odlevu mozgov, čo znižuje potenciál regiónov a vytvára hladové doliny, keďže sa potenciál jednotlivcov realizuje niekde inde.