Koronavírus sa v ekonomike naplno prejavil v druhom štvrťroku tohto roka. Štatistický úrad potvrdil medziročný prepad slovenského HDP v rozsahu 12,1 %. Oproti prvému štvrťroku to predstavuje medzikvartálny pokles o 8,3 %. Spolu s prepadom v prvom kvartáli tohto roka tak môžeme oficiálne hovoriť o ekonomickej recesii.

Aj keď slovenská ekonomika zaznamenala historický pokles HDP, prepad bol napokon menší ako sme pôvodne čakali a ako naznačovali ešte pomerne zlé májové dáta. Svižné oživenie totiž prišlo v júni.

Pandémia COVID-19 poznačila celú ekonomiku, hoci na rozdiel od úvodu roka, kedy zahraničný dopyt stiahol ekonomiku nadol, bol v druhom kvartáli hlavným ťahúňom prepadu domáci dopyt. Obavy firiem z vývoja ekonomiky u nás a v zahraničí viditeľne ovplyvnili hlavne investície. Jedným z kľúčových faktorov prispievajúcich k negatívnemu výsledku boli totiž fixné investície, ktoré klesli o 14,6 % medziročne (celková tvorba hrubého kapitálu sa prepadla až o 32,3 % r/r). Vládna spotreba bola medziročne nižšia o 10,4 %. Na druhej strane, domácnosti znížili svoju spotrebu relatívne miernejšie – o 4,2 % medziročne.

Pokles vývozu bol o niečo miernejší ako pri dovoze (-26,8 % r/r oproti -27 %  r/r), takže čistý vývoz bol v druhom štvrťroku 2020 iba miernym záporným príspevkom k celkovému rastu HDP a v kvartálnom vyjadrení poskytoval ekonomike pomocnú ruku na zmiernenie prepadu.

Trh práce nezostal ušetrený dopadu pandémie, avšak negatívny dopad COVID-19 sa na ňom prejavil pomerne mierne, k čomu prispeli štátne opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest. Zamestnanosť medziročne klesla o 2,5 % (-1,1 % oproti prvému kvartálu), pričom najviac bol zasiahnutý sektor služieb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6,6 %, čím dosiahla hodnotu naposledy videnú v júni 2018. Oproti prvému kvartálu bola o 0,6 p.b. vyššia a v porovnaní s 2Q19 zaznamenala medziročný nárast o 0,9 p.b. Nezamestnanosť bola napriek tomu lepšia, ako sa očakávalo, čo je pozitívnym rizikom pre celoročný odhad trhu práce.

Rast miezd sa dostal do záporných čísiel, keďže nominálne mzdy sa medziročne znížili o 1,2 % a po zohľadnení inflácie boli reálne mzdy o 3 % nižšie ako pred rokom. Bolo to do značnej miery zapríčinené špecifikami trhu práce v druhom štvrťroku – jednak nižší počet odpracovaných hodín, ale tiež veľký počet ľudí, ktorí boli kvôli pandémii PN alebo poberali OČR kvôli starostlivosti o deti pre zatvorené školy.

Aj keď ekonomika v druhom štvrťroku 2020 zaznamenala náhly a rekordný prepad, negatívny dopad vyvolaný pandémiou bol nakoniec miernejší ako sa pôvodne očakávalo. Najmä trh práce vykazuje známky vyššej odolnosti.

Celkovo oživenie ekonomickej aktivity zatiaľ vyzerá byť v tvare písmena V. V priemere za prvý polrok dosiahol pokles ekonomiky 8 % a pokiaľ sa situácia v súvislosti s COVID-om nezhorší natoľko, že by došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík v druhom polroku, pravdepodobne bude celoročný pokles miernejší než náš predchádzajúci odhad na úrovni 7,5 %. Na základe posledných zverejnených údajov a dostupných predstihových dát sme preto pristúpili k revízii odhadu rastu HDP smerom nahor. V tomto roku očakávame prepad ekonomiky blízko 6,3 %, s následným návratom k pozitívnemu rastu HDP blízko 6 % v roku 2021. V druhej polovici budúceho roka očakávame pomocnú roku aj zo strany čerpania európskych prostriedkov v rámci fondu obnovy (Nová generácia EÚ). Samozrejme, vzhľadom na prvotný dôvod tohtoročného ekonomického šoku zohráva výraznú úlohu epidemiologická situácia, ktorej vývoj predstavuje určité riziko do najbližších mesiacov. Okrem toho, Štatistický úrad upozorňuje, že v súvislosti s nejasnou situáciou okolo COVID-u a uvoľnením reportovacích povinností pre podniky, môžu byť následné revízie dát väčšie než obvykle.

Priaznivé správy z maloobchodu

Maloobchodné tržby prerušili štyri mesiace po sebe idúcich poklesov a v júli prekvapili medziročným rastom o 1,5 %. V porovnaní s júnom boli tržby v maloobchode o 1,8 % vyššie. Viditeľné zlepšenie sa prejavilo aj v sektore ubytovania a pohostinstiev – reštaurácie zaznamenali medziročný rast tržieb o 4,8 % a medziročný pokles obratu v ubytovaní sa zmiernil z júnových 61,2 % na 29 % r/r (čo predstavuje mesačné zlepšenie až o 69 % m/m). Zmiernenie obmedzení od polovice mája a letné dovolenkové obdobie výrazne pomohli tržbám v týchto častiach ekonomiky. Očakávame, že pokiaľ nepríde k opätovnému uzatváraniu ekonomík v druhom polroku alebo si epidemiologická situácia nevyžiada iné, veľmi prísne opatrenia, oživenie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Augustová inflácia nepotešila ECB

Inflácia v eurozóne sa minulý mesiac po prvý raz od mája 2016 dostala do negatívnych hodnôt. Rýchly odhad Eurostatu ukázal na pokles medziročnej inflácie z júlových 0,4 % na -0,2 % v auguste – výrazne pod odhadmi trhu, ktoré infláciu očakávali v blízkosti 0,2 %. Ceny energií v auguste medziročne klesli o 7,8 %, čo je miernejšie ako júlový pokles o 8,4 %. Ceny neenergetických priemyselných výrobkov boli medziročne o 0,1 % nižšie (pritom v júli rástli tempom 1,6 % r/r). Jadrová inflácia (bez volatilných položiek ako palivá, potraviny či tabak), ktorá lepšie zohľadňuje domáce inflačné tlaky, spomalila z 1,2 % na 0,4 % medziročne. Pre Európsku centrálnu banku, ktorá zasadá tento štvrtok, nepriniesli augustové čísla inflácie dobré správy, keďže inflácia v eurozóne je pod cieľom 2 % už vyše sedem rokov a najnovšie sa mu ešte o niečo viac vzdialila. Napriek tomu však neočakávame, že by ECB pristúpila už teraz k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Skôr zdôrazní riziká smerom nadol a v nových odhadoch zohľadní nižšie inflačné tlaky, avšak ku zmene už aj tak veľmi uvoľnenej menovej politiky by v septembri nemalo prísť. Ak sa situácia nezačne zlepšovať, do konca roka môže ECB pristúpiť k ďalším krokom na podporu inflácie a hospodárskeho rastu v eurozóne.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť