Koronavírus sa v ekonomike naplno prejavil v druhom štvrťroku tohto roka. Štatistický úrad potvrdil medziročný prepad slovenského HDP v rozsahu 12,1 %. Oproti prvému štvrťroku to predstavuje medzikvartálny pokles o 8,3 %. Spolu s prepadom v prvom kvartáli tohto roka tak môžeme oficiálne hovoriť o ekonomickej recesii.

Aj keď slovenská ekonomika zaznamenala historický pokles HDP, prepad bol napokon menší ako sme pôvodne čakali a ako naznačovali ešte pomerne zlé májové dáta. Svižné oživenie totiž prišlo v júni.

Pandémia COVID-19 poznačila celú ekonomiku, hoci na rozdiel od úvodu roka, kedy zahraničný dopyt stiahol ekonomiku nadol, bol v druhom kvartáli hlavným ťahúňom prepadu domáci dopyt. Obavy firiem z vývoja ekonomiky u nás a v zahraničí viditeľne ovplyvnili hlavne investície. Jedným z kľúčových faktorov prispievajúcich k negatívnemu výsledku boli totiž fixné investície, ktoré klesli o 14,6 % medziročne (celková tvorba hrubého kapitálu sa prepadla až o 32,3 % r/r). Vládna spotreba bola medziročne nižšia o 10,4 %. Na druhej strane, domácnosti znížili svoju spotrebu relatívne miernejšie – o 4,2 % medziročne.

Pokles vývozu bol o niečo miernejší ako pri dovoze (-26,8 % r/r oproti -27 %  r/r), takže čistý vývoz bol v druhom štvrťroku 2020 iba miernym záporným príspevkom k celkovému rastu HDP a v kvartálnom vyjadrení poskytoval ekonomike pomocnú ruku na zmiernenie prepadu.

Trh práce nezostal ušetrený dopadu pandémie, avšak negatívny dopad COVID-19 sa na ňom prejavil pomerne mierne, k čomu prispeli štátne opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest. Zamestnanosť medziročne klesla o 2,5 % (-1,1 % oproti prvému kvartálu), pričom najviac bol zasiahnutý sektor služieb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6,6 %, čím dosiahla hodnotu naposledy videnú v júni 2018. Oproti prvému kvartálu bola o 0,6 p.b. vyššia a v porovnaní s 2Q19 zaznamenala medziročný nárast o 0,9 p.b. Nezamestnanosť bola napriek tomu lepšia, ako sa očakávalo, čo je pozitívnym rizikom pre celoročný odhad trhu práce.

Rast miezd sa dostal do záporných čísiel, keďže nominálne mzdy sa medziročne znížili o 1,2 % a po zohľadnení inflácie boli reálne mzdy o 3 % nižšie ako pred rokom. Bolo to do značnej miery zapríčinené špecifikami trhu práce v druhom štvrťroku, pretože veľa ľudí bolo kvôli pandémii PN alebo poberalo OČR kvôli starostlivosti o deti pre zatvorené školy.

Aj keď ekonomika v druhom štvrťroku 2020 zaznamenala náhly a rekordný prepad, negatívny dopad vyvolaný pandémiou bol nakoniec miernejší ako sa pôvodne očakávalo. Najmä trh práce vykazuje známky vyššej odolnosti.

Celkovo oživenie ekonomickej aktivity zatiaľ vyzerá byť v tvare písmena V. V priemere za prvý polrok dosiahol pokles ekonomiky 8 % a pokiaľ sa situácia v súvislosti s COVID-om nezhorší natoľko, že by došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík v druhom polroku, môže byť celoročný pokles menší než náš oficiálny odhad na úrovni 7,5 %. Na základe posledných zverejnených údajov vidíme riziká skôr smerom nahor pre naše celoročné prognózy HDP a trhu práce. Samozrejme, vzhľadom na prvotný dôvod tohtoročného ekonomického šoku zohráva výraznú úlohu epidemiologická situácia, ktorej vývoj predstavuje určité riziko do najbližších mesiacov. Okrem toho, Štatistický úrad upozorňuje, že v súvislosti s nejasnou situáciou okolo COVID-u a uvoľnením reportovacích povinností pre podniky, môžu byť následné revízie dát väčšie než obvykle.

Príspevky k medziročnému rastu HDP (%)

Zdroj: Štatistický úrad SR, Slovenská sporiteľňa

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť