Stavebníctvo stále pociťuje významné dosahy pandémie. Stavebná produkcia na Slovensku zaznamenala v júni medziročný pokles o 18 %, čo je najvyššia hodnota spomedzi krajín V4. Pre EÚ ako celok je pokles miernejší, pomohlo tomu jemné zotavenie v závere prvého polroka.
Medziročný pokles stavebnej produkcie bol v júni na Slovensku najvyšší spomedzi 15 krajín, ktoré vykázali štatistické údaje. Výstavba budov zahŕňajúca rezidenčné aj nerezidenčné stavby zaznamenala pokles o 23 %, o niečo lepší výsledok vykázalo Slovensko v oblasti inžinierskych stavieb (diaľnice, železnice, mosty...), kde pozorujeme oproti júnu 2019 zmenu na úrovni -9 %. Stavebná produkcia tak zmazala výrazný nárast z úvodu tohto roka, o ktorý sa pravdepodobne postaralo započítanie výstavby bratislavského obchvatu.
Európske stavebníctvo kleslo v júni medziročne o 6 %, čo bolo spôsobené predovšetkým výpadkom stavby budov. Medzimesačne medzi májom a júnom síce zaznamenávame jemné prírastky, zďaleka však nestačia na májovú pozitívnu korekciu, kedy sme mohli pozorovať medzimesačný nárast na úrovni dvoch desiatok percent.
Okolité krajiny V4 boli zasiahnuté rôznou mierou. Zatiaľ čo Maďarsko v májových výkonoch výrazne zaostávalo za Slovenskom, v júni sa situácia otočila, čím sa Slovensko stalo najviac zasiahnutou krajinou v medziročnom porovnaní nielen medzi týmito krajinami, ale aj v rámci všetkých 15 krajín s dostupnými údajmi.
Slovensko, Česko a Poľsko pokračujú v poklese aj pri medzimesačnom vyjadrení medzi májom a júnom (SR na úrovni -5%, ČR a PL na približne polovičnej hodnote), naopak pozitívne správy hlási Maďarsko, kde bol zaznamenaný nárast o viac než 6 %. To môže byť spôsobené nielen pozitívnym rastom ekonomického sentimentu v maďarskom stavebníctve, ale do istej miery mohlo pozitívne na stavebnú produkciu vplývať čerpanie eurofondov či podpora štátu pre firemné úverovanie
Sektor stavebníctva je teda stále výrazne zasiahnutý prebiehajúcou krízou. Svedčí o tom aj konjunkturálny prieskum Štatistického úradu medzi slovenskými podnikmi, ktorého hodnoty sa stále nachádzajú vysoko v negatívnych číslach. Až 44 % podnikov pôsobiacich v stavebníctve označilo, že súčasná úroveň objednávok je nedostatočná a podobné percento označilo nedostatočný dopyt za faktor obmedzujúci ich činnosť. Pozitívnou správou však je, že v priemere majú firmy zabezpečenú činnosť na 11 mesiacov. Ekonomika tak získava čas na nadýchnutie a rozbehnutie nových investičných projektov, čo je pozitívnym signálom pre budúci vývoj celého stavebníctva. Už v súčasnosti môžeme sledovať signály postupného oživovania ekonomík, z čoho bude profitovať aj stavebníctvo, hoci miera istoty zostáva vyššia vzhľadom na epidemiologické riziká.