Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií zverejnil svoju novú daňovú prognózu. Oproti aprílu prišlo k niekoľkým úpravám, vyplývajúcim hlavne z dostupnosti nových tvrdých aj mäkkých dát od minulej predikcie. Nepriaznivý ekonomický vývoj vyvolaný pandémiou bude mať vplyv aj na daňovo-odvodové príjmy. Výrazný prepad slovenskej ekonomiky v tomto roku spôsobí medziročný pokles daňových a odvodových príjmov o 5,6 %, čo zodpovedá EUR 1,6 mld. Za nižším výberom daní je najmä prepad ekonomiky, ale do istej miery aj legislatíva prijatá v minulom roku.

Pozitívnou správou však je nižší očakávaný výpadok príjmov v tomto roku v porovnaní s aprílovou predikciou. Za miernejším odhadovaným výpadkom stojí menší pokles domácej spotreby ako aj menej nepriaznivý vývoj na trhu práce. Pomáha tiež to, že úspešnosť výberu DPH sa nezhoršuje (na rozdiel od predchádzajúcej krízy v roku 2009).

Spolu s ekonomickým uzdravením by sa v budúcom roku mohli pomaly oživovať aj daňovo-odvodové príjmy. Momentálne najvýraznejším rizikom smerom nadol je prípadná druhá vlna pandémie, ktorá by si vyžiadala ďalšie ekonomické obmedzenia a prehĺbila by tohtoročnú recesiu.

Celkovo pri výpadku na strane príjmov a pri zvýšených výdavkoch (dávky v nezamestnanosti, sociálne opatrenia a iné opatrenia na podporu ekonomiky) môžeme očakávať viditeľne vyšší deficit verejných financií v tomto roku – náš odhad je na úrovni 8,5 % HDP. Táto zmena je však dočasná a práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky, preto nebude problém zo strany domácich pravidiel ani pravidiel EÚ. Pakt stability a rastu berie do úvahy negatívny vývoj ekonomík a udalosti mimo vplyvu členských štátov a dočasne vyšší deficit a dlh tak nie sú problémom. Samozrejme, pri návrate do lepších ekonomických časov sa bude musieť obnoviť konsolidácia verejných financií smerom k ich strednodobým cieľom.

Medziročný pokles v maloobchode sa zmiernil

Pokles maloobchodných tržieb sa v máji zmiernil na -8,9 % medziročne, čo predstavuje v porovnaní s aprílom mesačný nárast o 2,8 % m/m. Naďalej bol zaznamenaný výrazný pokles tržieb v sektore ubytovania a pohostinstva (medziročne -81,6 % v ubytovaní a -32,7 % v reštauráciách a pohostinstvách). Uvoľnenie obmedzení súvisiacich s pandémiou, ktoré prišlo v polovici mája,  prinieslo viditeľné zlepšenie v maloobchode. Opatrenia s cieľom spomaliť šírenie koronavírusu totiž v polovici marca zatvorili väčšinu obchodov a zastavili takmer všetky službym, a až od mája sa začalo ich uvoľňovanie. Avšak chvíľu ešte potrvá, kým sa medziročné zmeny dostanú nad nulu. Otváranie ekonomiky pokračovalo v júni, takže za minulý mesiac by malo prísť ďalšie medzimesačné zlepšenie. Spotreba domácností však bude v tomto roku aj tak negatívne zasiahnutá. Tohtoročný prepad slovenskej ekonomiky očakávame v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. V odhadoch je však vyššia miera neistoty. Najväčší negatívny dopad bude v druhom kvartáli, no následne by sa mala situácia viditeľne zlepšiť v druhej polovici roka. Z mesačných údajov a predstihových ukazovateľov vidieť, že apríl je najviac zasiahnutý mesiac; no kroky oživenia prišli už v máji a júni, čo je pozitívna správa naznačujúca zatiaľ prítomné uzdravenie v tvare písmena V. Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.

Spor Nemecka a ECB sa dočkal riešenia

Spor medzi Nemeckom a Európskou centrálnou bankou, ktorý sa ťahal niekoľko rokov, bol konečne vyriešený. Spor sa týkal opodstatnenia a zákonnosti nákupu štátnych dlhopisov v rámci kvantitatívneho uvoľňovania (QE) centrálnej banky eurozóny. Nemecký ústavný súd v máji rozhodol, že takýto nákup štátnych dlhopisov mohol byť neopodstatnený a nezákonný, pričom ho označil ako prekročenie právomocí centrálnej banky a hrozil zablokovaním nových nákupov nemeckých dlhopisov. Ak by nemecké dlhopisy už nemohli byť súčasťou QE, oslabil by sa prenos a pôsobnosť menovej politiky ECB. Sudcovia uviedli, že nemecký parlament mal vyzvať ECB, aby preukázala, že jej program nákupu štátnych dlhopisov je primeraný a nemá nepriaznivé vedľajšie účinky. Nemeckí zákonodarcovia na základe informácií predložených ECB a nemeckou časťou eurosystému, národnou Bundesbank, hlasovaním podporili program ECB a ukončili tak právny spor. Na hlasovaní sa zhodla široká aliancia koaličných strán pod vedením kancelárky Merkelovej. Hlasovanie nemeckého parlamentu je dôležité, pretože pomáha uzatvoriť dlhotrvajúci súdny spor a zároveň vysiela signál jednotnej Európy a európskej menovej politiky.

Nezamestnanosť v Európe sa mierne zvýšila

Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v máji 7,4 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v predchádzajúcom mesiaci. (Pre porovnanie, v máji minulého roku bola miera nezamestnanosti v eurozóne na úrovni 7,6 %, čo však v tom čase bolo súčasťou mierneho klesajúceho trendu miery nezamestnanosti.) V prípade EÚ sa miera nezamestnanosti v máji medzimesačne zvýšila o 0,1 p.b. na 6,7 %. Pochopiteľne, hlavným dôvodom nárastov miery nezamestnanosti za posledné mesiace je pandémia COVID-19, ktorá členské štáty zasiahla vo väčšine prípadov od marca. Napriek nepriaznivým ekonomickým dopadom pandémie však aktívne politiky trhu práce a opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest pomáhajú limitovať nárast nezamestnanosti v Európe. Rozdiely medzi členskými štátmi však pretrvávajú, dokonca v niektorých prípadoch sa ešte prehlbujú. Krajiny vstupovali do krízy s rôznymi mierami nezamestnanosti – iný je nárast nezamestnanosti z veľmi nízkej úrovne, ako napríklad v Česku (z februárových 2 % na 2,4 %) ako v Španielsku (z 13,7 % vo februári na 14,5 % v máji). Z krajín, ktoré zverejnili májové údaje, zaznamenal najvýraznejší nárast miery nezamestnanosti Cyprus (oproti februáru sa na Cypre miera nezamestnanosti zvýšila o 4,2 percentuálneho bodu na 10,2 %).

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť