Mesačné údaje sa začali dvíhať z dna dosiahnutého v apríli. Dynamika zahraničného obchodu bola síce naďalej ovplyvňovaná slabším dopytom a opatreniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19, no medziročné poklesy sa v máji zmiernili – vývozy klesli o 33,9 % a dovozy zaznamenali pokles o 35,8 %. Vzhľadom na výraznejší pokles dovozu ako vývozu sa saldo zahraničného obchodu zvýšilo na takmer EUR 200 mil. (po revidovanom deficite EUR 460,4 mil. v apríli).
Priemyselná produkcia sa zotavila menej ako sa očakávalo a v máji bola o 33,5 % nižšia ako pred rokom. Po historickom minime v apríli to však znamenalo mesačné zlepšenie o 19,7 %.
Kľúčovým faktorom poklesu bola opäť výroba automobilov (-56,9 % medziročne), ktorá k medziročnému prepadu prispela takmer 16,1 percentuálneho bodu. Aj keď výroba slovenských automobiliek dosiahla iba 43,1 % oproti minuloročnej úrovni, v porovnaní s aprílom je to výrazné zlepšenie (zdvojnásobenie), keďže automobilky počas mája postupne obnovovali kapacitu výroby.
Produkcia v stavebníctve zaznamenala miernejší pokles ako v apríli – v máji sa znížila o 12,4 % medziročne (+ 2 % medzimesačne).
Opatrenia týkajúce sa odstupov na verejnosti a obmedzenia kontaktov medzi ľuďmi, ktoré boli v marci zavedené, výrazne obmedzili dopyt a ponuku. Mnohé služby sa zastavili a niekoľko priemyselných závodov bolo dočasne zatvorených. Uvoľnenie obmedzení, ktoré sa začalo v polovici mája, prinieslo viditeľné zlepšenie. Otváranie ekonomiky v júni pokračovalo, takže za minulý mesiac môžeme očakávať ďalšie zlepšenie v priemysle či v zahraničnom obchode. Bude však nejaký čas trvať, kým sa medziročné zmeny vrátia do roviny rastu.
Tohtoročný prepad slovenskej ekonomiky očakávame v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. V odhadoch je však vyššia miera neistoty. Najväčší negatívny dopad bude v druhom kvartáli, no následne by sa mala situácia viditeľne zlepšiť v druhej polovici roka. Z mesačných údajov a predstihových ukazovateľov vidieť, že apríl je najviac zasiahnutý mesiac; no kroky oživenia prišli už v máji a júni, čo je pozitívna správa naznačujúca zatiaľ prítomné uzdravenie v tvare písmena V. Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.
Pandémia si vyžiada hlbšiu recesiu, s následným uzdravením
Európska komisia (EK) zverejnila svoju novú, letnú makroekonomickú prognózu. Oproti jari je v nej niekoľko zmien, vyplývajúcich hlavne z dostupnosti nových tvrdých aj mäkkých dát od minulej predikcie. EK predpokladá, že tohtoročný prepad HDP na Slovensku dosiahne 9 %, čo predstavuje šiestu najväčšiu recesiu v EÚ. Následne by sa náš rast mohol v budúcom roku dostať na priemer 7,4 %. Oproti jarnej prognóze (-6,7 % v roku 2020 a 6,6 % v roku 2021) ako aj našim odhadom (-7,5 % v tomto roku a 7,1 % v roku 2021) počíta letný odhad Európskej komisie s hlbšou recesiou nasledovanou pomerne slušným uzdravením v budúcom roku (aj keď výrazný vplyv na to má aj bázický efekt). Ekonomika eurozóny sa podľa EK v tomto roku zníži o 8,7 % a v roku 2021 sa jej rast obnoví tempom 6,1 %. Aj v prípade jednotného menového bloku je letný odhad Bruselu o niečo pesimistickejší ako ten jarný. Šok je symetrický – postihuje všetky členské štáty – a jeho dopad bude vidieť nielen na hospodárskom raste, ale aj na trhoch práce a v rozpočtoch. EK však predpokladá, že to najhoršie má EÚ za sebou a ekonomiky sú už na trase oživenia rastu. Samozrejme, vzhľadom na podstatu terajšieho šoku, je v prognóze značná neistota. Zotavenie bude závisieť od ďaľšieho vývoja pandémie. Prípadná druhá vlna, ktorá by si vyžiadala znovuzavedenie reštriktívnych opatrení ako v marci a apríli, by negatívne hospodárske dopady ešte prehĺbila. Vzhľadom na vzájomnú závislosť ekonomík EÚ bude mať dynamika oživenia v každej jednotlivej krajine vplyv aj na priebeh oživenia v ostatných členských štátoch.
Chorvátsko a Bulharsko dostali zelenú do čakacej miestnosti eurozóny
Dve krajiny sa stali priamymi čakateľmi na vstup do Eurozóny. Ministri financií eurozóny a Európska centrálna banka v piatok potvrdili vstup Bulharska a Chorvátska do tzv. čakacej miestnosti eurozóny – do mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II). Najskôr po dvoch rokoch v ERM II a pri splnení ostatných Maastrichtských kritérií im bude umožnené prijať euro. Počas obdobia čakania na vstup sa ich meny nesmú vychýliť z fluktuačného pásma o viac ako ± 15% od stanovej centrálnej parity. Tá je v prípade chorvátskej kuny stanovená na úrovni 1 euro = 7,53450 kuna a v prípade bulharského leva 1 euro = 1,95583 leva. V oboch prípadoch sú parity podobné nedávnym trhovým úrovniam. Keď všetko úspešne prebehne, eurozóna sa o pár rokov rozšíri na 21 krajín. Posledné doterajšie rozšírenie bolo v roku 2015, keď sa pripojila Litva.
Zasadnutie ECB
Vo štvrtok 16. júla sa koná zasadnutie Rady guvernérov ECB. Očakávame potvrdenie nastavenej cesty a nástrojov menovej politiky – zmena sadzieb ani iných nástrojov sa neočakáva. Len nedávno v júni sa menová politika ECB znovu výrazne uvoľnila. Reaguje na pandémiu COVID-19 a s tým spojené negatívne dopady pre hospodársky rast a infláciu. Celkovo čaká eurozónu najhoršia hospodárska recesia v jej 21-ročnej histórii a pre mnoho krajín najhoršia od druhej svetovej vojny. Z tohto dôvodu ECB v júni navýšila a predĺžila špeciálny pandemický nákup aktív PEPP, ktorý prebieha do júna 2021 a má celkovú obálku EUR 1,35 bilióna.