Téma
V porovnaní s aprílom sa mesačný ukazovateľ ekonomickej dôvery zlepšil o 5,2 bodu na 62,3. Prispelo k tomu zlepšenie sentimentu v priemysle (o 13,6 bodu), ako aj zlepšenia u spotrebiteľov (o 3,8 bodu) a v maloobchode (o 2,3 bodu). U spotrebiteľov sa hlavne zlepšil pohľad na očakávanú finančnú situáciu domácností, celkovú hospodársku situáciu a o niečo menej boli optimistickejší v očakávaniach úspor.
Lepšie vyhliadky na najbližšie mesiace súvisia s postupnými krokmi uvoľňovania reštrikcií doma a v zahraničí. Avšak nebolo tomu tak vo všetkých častiach kompozitného ukazovateľa – sentiment v stavebníctve a v sektore služieb sa v máji mierne zhoršil.
Aj keď prišlo k mesačnému nárastu sentimentu, trojmesačný kĺzavý priemer vykazuje zhoršenie o 11,6 bodu na hodnotu 72,2, čo predstavuje najnižšiu zaznamenanú hodnotu od mája 2009. Je to dané kalkuláciou takéhoto priemeru, keďže predchádzajúci trojmesačný priemer mal slušný február a marec (okrem apríla), zatiaľ čo teraz tam boli mesiace marec, apríl a máj, z ktorých posledné dva zachytávajú koronakrízu na Slovensku.
V najbližšom júnovom prieskume by sa vyhliadky do budúcnosti mohli mierne zlepšiť, ale nadmerné skokovité rasty neočakávame. Situácia sa však pri zlepšovaní epidemiologickej situácie a s tým spojenými postupnými krokmi otvárania ekonomického života môže postupne zlepšovať. Obmedzenia hospodárskeho života sú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie tak pri zlepšovaní výhľadu našej situácie bude hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.
Náš nový odhad na tento rok naznačuje prepad slovenského HDP o 7,5 %. Po tohtoročnej recesii by náš hospodársky rast mohol v budúcom roku vzrásť na 7,1 % v priemere.
Ambiciózny plán obnovy EÚ
Európska komisia minulý týždeň predstavila svoj plán obnovy v hodnote EUR 750 mld., čiže 5,4 % HDP európskej dvadsaťsedmičky z minulého roka. Bude súčasťou revidovaného sedemročného návrhu rozpočtu na roky 2021-27 v celkovej výške EUR 1,85 bilióna.
V rámci fondu obnovu (EUR 750 mld.) by malo byť k dispozícii EUR 500 mld. vo forme grantov a zvyšných EUR 250 mld. ako pôžičky. Táto podpora by mala smerovať do krajín najviac postihnutých pandémiou – juhoeurópske krajiny, ako napríklad Taliansko alebo Španielsko, budú teda patriť k najväčším príjemcom.
Slovensko by podľa návrhu EK mohlo z nového balíka obnovy získať granty v objeme EUR 8 mld., čo je pomerne veľká suma (rádovo 8 % nášho ročného HDP). Budeme ju však mať k dispozícii na štyri roky, takže ročný priemer by zodpovedal 2 % HDP. Pri čerpaní eurofondov patríme žiaľ k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie.
Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia. Balík obnovy by mal byť použitý na investície do budúcnosti – zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce a podporiť hospodársky rast ako aj zlepšiť kvalitu života. Téma ochrany životného prostredia ako súčasť hospodárskej obnovy Únie je v materiáloch EÚ veľakrát spomínaná a podčiarkovaná.
Európska komisia samozrejme nemá hneď k dispozícii toľko peňazí. Plánuje si ich požičať na finančných trhoch vydaním dlhopisov, ktoré bude následne splácať zo svojich budúcich rozpočtov medzi rokmi 2028 a 2058. Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež EK zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov (momentálne nastavený na 1,2 % hrubého národného produktu) a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane.
Plán EK však čaká ešte náročná prekážka – musí byť schválený všetkými 27 krajinami EÚ. Niektoré krajiny, ktoré sú tradičnými fiškálnymi jastrabmi (na čele s Holandskom), uprednostňujú skôr úvery ako granty; a náročné diskusie budú pravdepodobne aj ohľadom rozdeľovacieho kľúča, podľa ktorého sa financie medzi krajiny Únie majú rozdeliť. Celkovo je však návrh z dieľne EK ambicióznou a dobre načasovanou reakciou na problémy EÚ vyplývajúce z neľahkej ekonomickej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19. Zvyšovaním prosperity a podporou súdržnosti EÚ môže byť fond zároveň dôležitým faktorom politickej stabilizácie EÚ a eurozóny v strednodobom horizonte.
Zasadnutie ECB
Tento štvrtok sa koná zasadnutie Rady guvernérov ECB. Menová politika ECB je v reakcii na pandémiu COVID-19 výrazne akomodatívna. Nové odhady ECB pre rast a infláciu budú viditeľne horšie, čo už naznačila prezidentka Lagarde v interview z minulého týždňa. Celkovo čaká eurozónu najhoršia hospodárska recesia v jej 21-ročnej histórii a pre mnoho krajín najhoršia od druhej svetovej vojny. Je preto možné, že kvôli uisteniu trhov zváži ECB rozšírenie svojho pandemického nákupu aktív PEPP o EUR 500 mld. a jeho prípadné predĺženie poza koniec tohto roka. Avšak Rada guvernérov nie je pod tlakom a nemusí sa s takýmto rozhodnutím ponáhľať, keďže za marec a apríl ECB v rámci PEPP-u kúpila cenné papiere v hodnote EUR 120 mld., čo z celkového balíka EUR 750 mld. nepredstavuje nadmernú sumu.