Počet Slovákov, ktorí nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, sa vlani medziročne mierne znížil. Napriek tomu, každý tretí Slovák má problém vykryť nečakanú opravu auta, práčky alebo zabezpečiť rodinu v čase dlhodobejšej PN či náhlej straty zamestnania. Aktuálne údaje Európskeho štatistického úradu Eurostat poukazujú na to, že v tomto meradle sme skončili v roku 2019 na 17stom nelichotivom mieste v rámci 27 krajín EÚ.

Najhoršie sú na tom Chorváti, kde až vyše polovica ľudí nedokáže čeliť nečakaným finančným výdavkom. Litva, Lotyšsko, Grécko či Cyprus majú tiež takmer polovičný podiel ľudí, ktorí sú v tzv. finančnej tiesni v krízových situáciách.

„Od svojho vrcholu v roku 2012, kedy v únii nevedelo vykryť nečakané finančné výdavky až 40 percent ľudí, sa situácia výrazne zlepšila. Aktuálne je európsky priemer na úrovni 32 percent. Práve ekonomické dopady pandémie koronavírusu preverujú schopnosť nielen Európanov čeliť neočakávaným finančným výdavkom. V prípade straty príjmu je predošlé šetrenie rozhodujúce,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Najvyšší podiel ľudí, ktorí neboli schopní čeliť neočakávaným finančným výdavkom bolo pri domácnostiach s jednou osobou. Až 40 % slobodných ľudí nebolo schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom, najmä 56 % slobodných rodičov s deťmi. Vyššie podiely boli zaznamenané u slobodných žien (43 %) ako u slobodných mužov (36 %).

Naopak, najnižšie podiely boli zaznamenané v domácnostiach s dvoma dospelými, teda 25 % z nich nedokázalo čeliť neočakávaným finančným výdavkom;  v prípade dvoch dospelých s jedným nezaopatreným dieťaťom hovoríme o tretinovom podiele a 26 % z domácností s dvoma nezaopatrenými deťmi. Vo všetkých typoch domácností bol podiel ľudí, ktorí nie sú schopní čeliť neočakávaným finančným výdavkom, najnižší u dvoch dospelých, z ktorých aspoň jeden mal 65 rokov a viac (24%).

Finančný plán je dôležitou súčasťou každej domácnosti. Dôležité je pred jeho zostavením aspoň 2 mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne.

„Sporenie má oproti klasickým produktom na zhodnotenie peňazí, ako sú rôzne druhy termínovaných vkladov, výhodu v tom, že aj pomocou malých súm si klient dokáže nasporiť po určitej dobe na rezervu alebo splnenie potrieb či snov ako je dovolenka, nákup spotrebnej elektroniky, veci pre dieťa a podobne. Človek by si mal sporiť najmä v čase, keď je ekonomicky aktívny, teda v čase, keď si má z čoho odkladať. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by si mal človek odkladať minimálne 10 percent zo svojho čistého príjmu,“ skomentovala Buchláková.

Podľa rôznych prieskumov trvá vybudovať si akýkoľvek návyk v priemere 21 dní. Niektoré štúdie uvádzajú, že v prípade finančných návykov je to aj viac ako 66 dní, čiže vyše dvoch mesiacov. Netreba preto zanechať svoje odhodlanie hneď na začiatku.                                    

Slovenská sporiteľňa, a. s., oddelenie korporátnej komunikácie
Lenka Buchláková, analytička, tel.: 0904 519 308, e-mail: buchlakova.lenka@slsp.sk

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť