BATÉRIE PRE EÚ NESTRATILI VÝZNAM ANI V KRÍZE

Predchádzajúci týždeň priniesol na európskej aj národnej úrovni niekoľko správ z oblasti elektromobility. EÚ má aj napriek kríze stále ambíciu vystupovať ako významný hráč vo výrobnom reťazci elektromobilov a Slovensko ohlásilo svoj príspevok k tomuto cieľu. 

Na stretnutí zástupcov Európskej komisie (EK), Európskej investičnej banky (EIB) a zástupcov Európskej batériovej aliancie (EBA) bola diskutovaná rola batériovej aliancie v procese zotavenia sa hospodárstva po odznení pandémie. Aj keď od jej založenia v roku 2017 získala EÚ určitý podiel na trhu batériových článkov, plány sú výrazne ambicióznejšie.

Účastníci predstavili tzv. akceleračný plán, ktorý je súčasťou návrhu na obnovenie hospodárstva, ako aj podporou environmentálnej a digitálnej transformácie. Batérie prinášajú do roku 2022 potenciál v podobe milióna pracovných miest v európskom ekosystéme v hodnote EUR 210 miliárd. Spolu s ďalšou podporou (úvery, právne predpisy,...) očakávame, že do roku 2024 by EÚ mohla predstavovať významného svetového hráča na poli lítium-iónových batérií s podielom 14,7 % z ich celkovej produkcie. Tým by svojou výkonnosťou predčila USA aj Áziu (mimo Číny).

EÚ vo svojich strategických dokumentoch (napr. Európa v pohybe) upozorňuje na dôležitosť pokrytia celého výrobného reťazca batériových článkov na území členských štátov. V súčasnosti je totiž silne závislá na dovoze niektorých surovín, ktoré boli označené ako kritické (zaradené na Zoznam kritických surovín pre EÚ), pričom by mal byť tento zoznam podľa zverejnených informácií doplnený o tri ďalšie, vrátane lítia. Momentálne takmer polovica dodávok lítia, teda suroviny nevyhnutnej na výrobu batérií, pochádza z Čile, nasleduje Austrália (33 %), Argentína (11 %) a Čína (5 %). Pre výrobu batérií je významný aj kobalt, ktorého 64 % svetovej produkcie pokrýva Konžská demokratická republika.

Aj z toho dôvodu je v EÚ podporovaných niekoľko projektov na ťažbu lítia, ktoré sa stáva strategickou surovinou a znižuje závislosť od iných štátov. Niekoľko rozbehnutých projektov v ôsmich európskych krajinách by mohlo zabezpečiť 80 %-tnú sebestačnosť už do roku 2025. Podľa vyhlásení predstaviteľov organizácií zúčastnených na minulotýždňovom stretnutí, ako aj zverejnených informácií môžeme zachytiť hlasy volajúce po novej regulácii (tzv. Batteries Regulation by mala byť zverejnená čoskoro), ktorá bude pre batérie vyrábané aj predávane v EÚ stanovovať prísne environmentálne kritériá. Za týmto krokom môžeme vidieť nielen dodržiavanie ideovej línie Zelenej dohody (z ang. Green Deal) či vytvorenie tlaku na zahraničných výrobcov v oblasti environmentálnych požiadaviek, ale aj vytvorenie priestoru pre tunajších producentov na presadenie sa na európskom trhu.

Vo svojej podstate je totiž ťažba lítia činnosťou veľmi náročnou na životné prostredie. Nielenže sa v krajinách, ktoré ho dodávajú na svetový trh, často zanedbáva ochrana zdravia zamestnancov či dokonca využíva detská práca, environmentálne dopady často ničia biodiverzitu, znečisťujú vody a spôsobujú konflikty s miestnymi komunitami. Nový spôsob presadzovaný v krajinách EÚ by mal byť environmentálne šetrný a nákladovo efektívny. Ide totiž o spôsob využívania geotermálnej vody, tzv. soľanky, ktorý však funguje aj ako elektráreň. V jednom procese teda získavame energiu, teplo, ale aj suroviny ako napr. lítium. Jedna z fungujúcich elektrární je už vo Francúzsku (Soultz Sous-Foret), pričom pokrýva asi 10 % ročného francúzskeho dopytu po lítiu.

Pozitívnou správou tiež je, že podľa posledných informácií elektrické vozidlá budú krízou zasiahnuté oveľa menej než autá na tradičný pohon. V roku 2020 sa očakáva iba jednočíslicový pokles v predaji elektromobilov. Podľa Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA) sme v prvom štvrťroku 2020 zaznamenali zväčšenie podielu registrovaných vozidiel na nekonvenčný pohon oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

V prípade tradičných pohonov (benzín a nafta), ako aj alternatívnych (napr. LPG, etanol) zaznamenávame v prvých mesiacoch tohto roka tretinový prepad oproti prvému kvartálu 2019, naopak, pri elektrických vozidlách vidíme dvojnásobný nárast a pri hybridoch asi 45 %. Vzhľadom na nízke počiatočné úrovne je však aj napriek solídnemu rastu podiel týchto vozidiel stále nízky.

Zámer zapojiť sa do čoraz modernejšej vlny „elektromobilizácie“ však pred niekoľkými dňami oznámili aj slovenskí hráči. Pri Voderadoch by mala vyrásť nielen prvá slovenská továreň na produkciu batériových článkov, ale ešte skôr nájde svoje uplatnenie 150 zamestnancov vo výskume a vývoji. Neskoršia kapacita tzv. gigafactory sa očakáva vo výške 240 tisíc batérií ročne.

Výrobe elektromobilu predchádza celý rad náročných výrobných postupov, vrátane ťažby a spracovania materiálov, výroby článkových komponentov, výroby samotných článkov, batériových sústav a napokon samotného elektrického vozidla. Po tejto fáze však stále na konci životného cyklu nasleduje recyklácia, ktorá je obrovskou výzvou, no európsky výskum v tejto oblasti výrazne napreduje. Slovensko ako automobilová veľmoc musí čím skôr rozvíjať svoje kapacity v oblasti výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, aby nestrácalo svoju konkurenčnú schopnosť. Na inovácie v tejto oblasti máme veľmi dobré predpoklady a je teda výbornou správou, že využívame príležitosť a zapájame sa do hodnotových reťazcov aj činnosťami s vyššou pridanou hodnotou (výskum a vývoj). S inštitucionálnou podporou a väčším množstvom zapojených firiem a organizácií by mohlo Slovensko z európskeho projektu elektromobility profitovať oveľa výraznejšie – nové lepšie platené pracovné miesta, čistejší vzduch či vyššia sebestačnosť.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť