Pandémia COVID-19 si vyberá svoju daň aj na ekonomikách. Podľa rýchleho odhadu sa slovenský HDP v prvom štvrťroku tohto roka medziročne znížil o 3,9 %, v súlade s našim odhadom.

Oproti koncu minulého roka prišlo k hospodárskemu poklesu o 5,4 % medzikvartálne, takže sa nachádzame jednou nohou v recesii (podľa štandardnej definície ako dva za sebou idúce prepady v ekonomickej aktivite).

Na presnú štruktúru si počkáme do júna, ale z doteraz dostupných dát je zrejmé, že zasiahnutý bol zahraničný aj domáci dopyt (okrem vládnej spotreby). Štatistický úrad odhaduje, že prepad HDP bol spôsobený najmä poklesom v kľúčových odvetviach (ako v automobilovom priemysle) a v sektore služieb.

Zamestnanosť sa medziročne aj medzikvartálne znížila o 0,5 %, v dôsledku zhoršených ekonomických podmienok doma i v zahraničí. Na disponibilnej miere nezamestnanosti z úradov práce to zatiaľ nebolo naplno vidieť, čo je však pravdepodobne ovplyvnené aj tým, že sa v marci zvyšoval počet osôb na OČR, či PN (práceneschopných osôb), prípadne niektorí ľudia sa stali ekonomicky neaktívnymi (nehľadali si prácu).

Kvôli pandémii je v ekonomike ovplyvnený nielen sektor služieb (doprava, hotely, reštaurácie a pohostinstvá, kultúra a iné) ale aj priemysel, ktorý zaznamenáva spomalenie a niektoré firmy aj pozastavenie výroby na určitý čas. Vzhľadom na to, že výrazné obmedzenia viacerých častí ekonomiky sú nielen u nás ale aj v zahraničí, negatívne sa vyvíja nielen domáci ale aj zahraničný dopyt – čo je pre mnoho našich priemyselných podnikov dôležité, keďže veľkú časť výroby vyvážajú.

Prepad ekonomického rastu v tomto roku je v podstate istý, otázkou zostáva jeho veľkosť a následná forma oživenia ekonomiky – realistické sa zdajú byť scenáre s 5 % až 10 % prepadom HDP tento rok. Veľa závisí od postupného otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo začať oživenie – ale presne aké rýchle bude je momentálne ťažké odhadnúť. 

Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku  prepadla oproti koncu minulého roka o 3,8 % q/q a v medziročnom porovnaní sa jej výkon znížil o 3,2 %. Náš hlavný obchodný partner, Nemecko, zaznamenal prepad HDP o 2,3 % medziročne (-2,2 % medzikvartálne).

Ekonomiky v regióne Vyšehradskej štvorky boli zasiahnuté rôzne – zatiaľ čo česká ekonomika sa medziročne prepadla o 2,2 %, v Maďarsku aj Poľsku zostal rast HDP kladný, aj keď oproti koncu roka 2019 pomalší (2,2 % v Maďarsku a 1,9 % v Poľsku). Stoja za tým nielen rozdiely v reštriktívnych opatreniach a podporných vládnych balíkov, ale aj rôzne štruktúry a otvorenosť ekonomiky.

Štvrtá fáza uvoľňovania

Premiér Igor Matovič oznámil štvrtú fázu otvárania verejného života, ktorá sa začne v stredu 20. mája. Vďaka priaznivej epidemiologickej situácii sa krajina dostane o niekoľko krokov bližšie k stavu pred pandémiou. Otvoria sa kiná a divadlá (pre maximálne 100 ľudí naraz), ako aj nákupné centrá okrem detských kútikov. Vnútorné plavárne a športoviská budú môcť opäť privítať športové kluby, ale pre širokú verejnosť zostanú naďalej uzavreté. Vonkajšie športové ihriská a zariadenia budú verejne dostupné s určitými hygienickými obmedzeniami (bez použitia šatní a bez divákov). Reštaurácie a kaviarne budú môcť ponúknuť vnútorné sedenie za rovnakých obmedzení ako pri vonkajšom stolovaní. Hranice s ôsmimi krajinami (Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Chorvátsko a Slovinsko) sa znovu otvoria na jednodňové cestovanie (do 24 hodín) bez následnej potreby povinnej štátnej karantény alebo testu na nový koronavírus – čo v podstate umožňí obchodné cesty a krátke rodinné návštevy. Používanie rúšok v exteriéri bude dobrovoľné, ak bude možné dodržiavať aspoň 5m odstupy medzi členmi rôznych domácností. Dôležitým krokom je tiež znovuotvorenie škôl a škôlok od 1. júna.

Ďalšie aukcie štátnych dlhopisov úspešne prebehli

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok predala štátne dlhopisy v celkovej hodnote EUR 642,5 mil. ARDAL predal dlhopisy so splatnosťou v októbri 2030 v objeme EUR 230 mil. s výnosom 0,67 %, dlhopisy splatné v júni 2028 v objeme EUR 209 mil. pri výnose 0,35 %, EUR 160 mil. v dlhopisoch maturujúcich v apríli 2030 s priemerným akceptovaným výnosom 0,62 % ako aj EUR 43,5 mil. v dlhopisoch splatných v októbri 2047 pri priemernom výnose 1,01 %. Dopyt pri všetkých konkurenčných aukciách prevyšoval akceptované množstvo (od 1,9 až po 3,4-násobok alokovanej sumy). V utorok sa ešte uskutočnia nekonkurenčné časti aukcií. Celková potreba financovania je v tomto roku kvôli pandémii COVID-19 vyššia ako pôvodne plánovaná, čo sa odzrkadľuje aj na vyššej aktivite ARDAL-u. Celková suma, ktorú ARDAL v tomto roku na trhoch získal prevyšuje EUR 10,3 mld. Aj keď časť financovania musí pokrývať splatné dlhopisy a štátne pokladničné poukážky (v apríli maturovalo EUR 3 mld. v štátnych dlhopisoch, pričom v lete a na jeseň budú maturovať niektoré štátne pokladničné poukážky), stále to pre ARDAL predstavuje dobrú pozíciu, keďže značná časť tohtoročných finančných potrieb už je pokrytá.

Situácia na trhoch ostáva aj pri miernom náraste výnosov priaznivá. Prispieva k tomu veľmi uvoľnená politika ECB, ktorá pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch. Kroky centrálnej banky pomáhajú udržovať náklady spravovania dlhu a financovania na trhoch na prijateľnej úrovni. Pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu majú tento rok viditeľne vyššie výdavky, nižšie príjmy, a preto celkovo hlbšie rozpočtové deficity.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť