Téma
Ministerstvo financií predstavilo ďalšie opatrenia v rámci tzv. Lex korona. V oblasti daní sa tieto opatrenia zameriavajú na rozloženie finančných nákladov a nižšiu administratívnu záťaž pre podnikateľský sektor.
Balík zahŕňa posuny termínov daňových priznaní, ročných zúčtovaní za zamestnancov, účtovných závierok či výročných správ, ako aj odloženie daňových exekúcií a niektorých daňových kontrol, ktoré realizuje finančná správa. Jeden z návrhov sa tiež zameriava na to, aby neziskové organizácie nestratili darované 2 % (prípadne 3 %) z dane z príjmu.
V piatok minulého týždňa tiež vláda v spolupráci s bankami predstavila opatrenia na pomoc ľuďom, podnikateľom a firmám postihnutým ekonomickými následkami pandémie COVID-19. Ide hlavne o odklad splátok existujúcich úverov, a pre podnikateľov a firmy aj možnosti získania nových úverov.
Odklad splátok úverov zahŕňa splátkové úvery (spotrebné ako aj úvery na bývanie) a umožňuje klientom si odložiť ich splátky až o 9 mesiacov (pri lízingu maximálne o 6 mesiacov). Výnimku tvoria jedine tí klienti, ktorí už k dátumu podania žiadosti majú omeškanie viac ako 30 dní alebo majú v omeškaní či zlyhaní iné úvery. Odloženie sa však netýka platieb za poistenie úveru. Počas odkladu splátok sa zostatok úveru naďalej úročí, no splátky budú posunuté na neskôr. Dôležité je, že do úverového registra pribude len zápis, že klient bol riešený počas krízy vyvolanej pandémiou a nebude to mať negatívny dopad na jeho možnosť čerpať úver po skončení odkladu.
Vláda sa chystá prijať schému tzv.Kurzarbeit, čiže využitie skrátenej pracovnej doby s podporou štátu. Pri Kurzarbeit sa štát podieľa na financovaní miezd zamestnancov, ktorí kvôli poklesu objednávok budú musieť zostať doma. Vďaka tomuto opatreniu by ich firmy potom nemuseli prepustiť. Minister hospodárstva Richard Sulík navrhuje model 60-20-20, pri ktorom dostanú zamestnanci 80 % platu, v rámci čoho štát prispeje 60 % a zamestnávateľ 20 %. Zamestnancom by sa tak znížila mzda o 20 %, no neprišli by o pracovné miesto.
Kurzarbeit systém funguje vo viacerých krajinách a napríklad v Nemecku výrazne pomohol k tomu, že počas finančnej krízy mala krajina pomerne nízky prírastok nezamestnaných. Európska komisia aktívne podporuje tento systém a v rámci novej iniciatívy SURE na neho vyčlenila EUR 100 mld. Nástroj SURE poskytne úvery krajinám, ktoré to potrebujú na financovanie Kurzarbeit alebo podobných schém na zachovanie zamestnanosti a pomoc zamestnávateľom, zamestnancom aj živnostníkom (formou náhrady príjmu). Záruky na tieto úvery poskytnú jednotlivé členské štáty.
Navyše, Európska komisia dočasne uvoľnila pravidlá štátnej pomoci - podniky tak budú môcť od štátu dostať až EUR 800 tisíc (maximálna výška podpory v odvetví rybolovu je EUR 120 tisíc a pri poľnohospodárskej výrobe EUR 100 tisíc). Objemy do EUR 800 tisíc netreba schvaľovať na európskej úrovni, až pomoc presahujúca EUR 800 tisíc si vyžaduje schválenie od Európskej komisie.
Aukcie ŠPP príjemne prekvapili
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) uskutočnila v pondelok aukcie dvoch typov slovenských štátnych pokladničných poukážok. Pri poukážkach so splatnosťou 7. júla 2020 sa predalo spolu EUR 505 mil. pri priemernej sadzbe -0,002 % a pri poukážkach na 5. októbra 2020 dosiahol predaný objem až EUR 1 mld. pri výnose 0 %. Spolu tak dnes ARDAL predal EUR 1,5 mld. štátnych pokladničných poukážok. Celkový dopyt bol pritom ešte vyšší (EUR 760 mil. pri kratších ŠPP a EUR 1,27 mld. pri dlhších ŠPP), čo je výrazne vyšší záujem ako v predchádzajúcej aukcii.
Zdá sa, že situácia na trhoch sa po marci o niečo rozjasnila. Prispieva k tomu veľmi uvoľnená politika ECB, ktorá spustila nový Pandemický núdzový program nákupu (PEPP) a upustila od stropu, ktorý si sama zaviedla pri nákupe štátnych dlhopisov. Nákupy štátnych dlhopisov boli doteraz obmedzené na 33 % dlhu jednotlivých krajín. Po zmene však bude môcť v rámci svojho dočasného pandemického núdzového programu tento limit prekročiť. Okrem toho bude kupovať aj krátkodobé pokladničné poukážky, ktoré predtým nespadali do jej programu nákupu aktív (pôvodne nekupovala dlhopisy so splatnosťou kratšou ako 1 rok). Tieto kroky ECB umožnia realizovať nákupy vo väčšom rozsahu – samozrejme na sekundárnom trhu. Centrálna banka tým pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch, čo pomáha udržovať náklady spravovania dlhu a financovania na trhoch na prijateľnej úrovni (najvýraznejšie túto pomoc ocenia periférne krajiny eurozóny ako Taliansko či Španielsko, ktoré by inak mali viditeľne vyššie rizikové prirážky). Pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu ich čaká viditeľne navyšovanie výdavkov a tým aj rozpočtových deficitov.
Maloobchod sa vo februári zlepšil, ale to ešte nebol obmedzený koronavírusom
Vývoj maloobchodných tržieb sa vo februári viditeľne zlepšil, keď sa ich tempo rastu zrýchlilo na 3,9 % medziročne (+1,7 % medzimesačne). Po deviatich mesiacoch za sebou idúcich poklesov je to konečne dobrá správa. Vzhľadom na situáciu na trhu práce a dobrý rast disponibilného príjmu bolo v tomto roku určité zlepšenie v maloobchode očakávané. Avšak situáciu od marca viditeľne zmenili opatrenia zavedené kvôli pandémii COVID-19, ktoré uzavreli väčšinu obchodov a zastavili takmer všetky služby. Začiatkom marca pravdepodobne rástli tržby v maloobchode pomerne rýchlo, keďže ľudia sa predzásobili pred zavedením prísnejších opatrení. Nasledujúce týždne a mesiace však s najväčšou pravdepodobnosťou prinesú výrazné zmeny v maloobchodných tržbách – nákupy potravín či liekov, a hlavne internetové nákupy budú rásť, zatiaľ čo vynútené zatvorenie kamenných predajní a výpadok služieb spôsobia veľké poklesy v iných kategóriach.
Americký trh práce ukazuje na recesiu
Miera nezamestnanosti v USA sa zvýšila z 3,8 % na 4,4 % za marec. Navyše, v dôsledku COVID-19 zaniklo 700 tisíc pracovných miest. Z predchádzajúcich dvoch týždňov tiež vieme, že takmer 10 miliónov ľudí v USA požiadalo o dávku v nezamestnanosti, čo sú rekordné čísla. Aj keď vysoký počet žiadostí o dávku v nezamestnosti súvisí aj so zmenami, ktoré nedávno zaviedla vláda (napr. razantné navýšenie dávky v nezamestnanosti), americký trh práce jasne ukazuje na ekonomiku v recesii.