Téma – rast ekonomiky

Rast slovenskej ekonomiky v poslednom kvartáli minulého roka zrýchlil na 2 % medziročne, čím skončil mierne pod prvotným odhadom (2,1 %). Oproti tretiemu kvartálu to predstavuje zrýchlenie (z 1,3 % medziročne). Celkovo vlani dosiahla slovenská ekonomika rast o 2,3 %, v súlade s očakávaniami. Rast ekonomiky v roku 2019 ťahal len domáci dopyt (spotreba domácností, verejnej správy, investície), zatiaľ čo čisté vývozy rast brzdili.

Trh práce ostal v dobrej kondícii, ale začína cítiť mierne ochladenie rastu ekonomiky. Miera nezamestnanosti sa oproti 3Q19 znížila o 0,3 percentuálneho bodu  na 5,6 %, čo predstavuje medziročný pokles o 0,5 p.b. Celoročný priemer miery  nezamestnanosti bol v súlade s očakávaniami na úrovni 5,8 %. Zamestnanosť meraná Výberovým zisťovaním sa v 4Q19 medziročne zvýšila iba o 0,1 %, čím zmiernila svoje tempo rastuRast zamestnanosti v minulom roku dosiahol v priemere 0,7 %, čo je polovičné tempo oproti roku 2018. Slabšie ekonomické prostredie vplýva aj na trh práce a ovplyvňuje vývoj zamestnanosti. Očakávame miernejšie tempá rastu zamestnanosti aj v ďalších kvartáloch, vzhľadom na celkovo slabšiu fázu ekonomického cyklu. Rast miezd prekročil očakávania, keď v 4Q19 dosiahol 6,9 % r/r, odrážajúc stále utiahnutý trh práce a administratívne zmeny (príplatky za prácu cez víkend a v noci). Reálne mzdy sa v 4Q19 medziročne zvýšili o 3,9 %, keďže v dôsledku inflácie rástli pomalšie ako nominálne. Nominálna mzda  vzrástla v minulom roku o 7,8 %, čo je mierne viac ako sme očakávali. Priemerný rast reálnych miezd bol vlani na úrovni 5 %.

Aj keď domáca strana ekonomiky by mala naďalej podporovať rast, vonkajšie prostredie zostáva zatiahnuté. Pomalší rast môžeme čakať najmä v Číne, ale aj Európe (Nemecku, Taliansku). Okrem toho neistota okolo Brexitu po roku 2020, protekcionizmu či štrukturálnych zmien v automobilovom priemysle pretrváva. K tomu sa začiatkom tohto roka pridal nový koronavírus, ktorý bude mať dopad na svetovú ekonomiku. Rozsah vplyvu COVID-19 je v súčasnosti ťažké predvídať, pretože veľa závisí od šírenia choroby a prijatých protiopatrení a obmedzení. Neistota pritom zohráva významnú úlohu. Vývoj slovenskej ekonomiky koncom roka 2019 ako aj predstihové ukazovatele eurozóny na začiatku tohto roka nás pôvodne viedli k pozitívnejšiemu odhadu rastu HDP. Riziká smerom nahor sme videli v rozsahu 0,2-0,3 percentuálneho bodu. Potenciálne zlepšenie však bolo teraz vymazané možným dopadom COVID-19. Preto ponechávame prognózu hospodárskeho rastu v tomto roku na úrovni 2%. Vzhľadom na to, že nový koronavírus môže mať výraznejší negatívny vplyv v závislosti od rozsahu a trvania obmedzení a protiopatrení, vidíme skôr riziká smerom nadol.

Najväčší prepad ceny ropy od roku 1991

Cena ropy sa v pondelok ráno prepadla o 30 % ku 30 USD za barel, čo predstavuje najvýraznejší cenový pád od vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Momentálne sa nachádza v blízkosti 35 USD/barel. Hlavným dôvodom je fakt, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu a Rusko (spolu tzv. OPEC+) sa nedohodli na objeme zníženia ťažby. Saudská Arábia tlačila na vyšší pokles objemu ťažby ropy, na úrovni 1,5 mil. barelov denne a na dlhšie obdobie ako len po koniec druhého kvartálu tohto roka. Ostatné členské krajiny OPEC-u s tým súhlasili, ale pod podmienkou, že na to pristúpi aj Rusko. Rusko však takéto rázne obmedzenie odmietlo, pravdepodobne z obáv o vplyv na jeho rozpočet, pre ktorý sú príjmy z ropy veľmi dôležité. V reakcii na to sa Saudská Arábia rozhodla vyvolať cenovú vojnu – zvýšila objem ťažby ropy a navyše ropu ponúka so zľavou. Vzhľadom na to, že pre Saudskú Arábiu nepredstavuje takto nízka cena ropy taký problém ako pre Rusko, je možné, že v cenovej vojne bude ochotná pokračovať. Ku negatívnym dopadom koronavírusu na cenu ropy sa tak najnovšie pridáva cenová vojna, takže môžeme očakávať skôr kolísanie cien ropy na nižších úrovniach v najbližších týždňoch. Pre Slovensko ako krajinu dovážajúcu ropu to predstavuje skôr pozitívnu správu – firmám aj spotrebiteľom by mohli klesnúť produkčné a logistické náklady, pričom nižšia cena ropy by sa mala prejaviť aj v slabších inflačných tlakoch. Nízka cena ropy znamená pre Slovensko pozitívne riziko pre hospodársky rast, takže aspoň sčasti by mohla pomôcť tlmiť negatívne dopady z koronavírusu a slabého rastu globálnej ekonomiky.

Fed prekvapivo znížil sadzby

Americká centrálna banka Fed má síce oficiálne zasadnutie až budúci marcový týždeň, ale minulý utorok prekvapila trhy a znížila sadzby o 50 bázických bodov na 1-1,25 %. Takéto núdzové zníženie sadzieb mimo štandardného termínu zasadnutia sa naposledy udialo počas finančnej krízy v roku 2008. Hlavným dôvodom minulotýždňovej zmeny bolo šírenie koronavírusu a s tým spojené negatívne dopady na ekonomiku, ktoré sa Fed týmto opatrením snaží zmierniť. Aj keď dočasne to trhy ukľudnilo a akciové trhy vzrástli, neskôr znovu začali klesať. Paradoxne si to niektorí trhoví hráči vysvetlili ako vážnejšiu situáciu, než predpokladali, k čomu sa neskôr pridali pribúdajúce správy o nakazených a možných obmedzeniach. Trhy očakávajú ďalšie stimuly zo strany centrálnych bánk ako aj vlád.

ECB pravdepodobne tiež zareaguje na koronavírus

Vo štvrtok 12. marca sa uskutoční zasadnutie Rady guvernérov ECB. Od predchádzajúceho stretnutia v decembri sa vynorili viditeľné riziká pre ekonomický vyplývajúce z rozširovania sa nového koronavírusu po Európe. Veľký dopad vidieť v Taliansku, ktoré je najhoršie zasiahnutou európskou krajinou a pravdepodobne sa ocitne v technickej recesii keďže aj posledný kvartál minulého roka zaznamenalo medzikvartálny prepad HDP. ECB bude chcieť podporiť ekonomiky eurozóny a zmierniť možné negatívne dopady. Avšak na sadzbách, ktoré sú rekordne nízke, už veľmi priestor nemá. Skôr môže upraviť existujúce opatrenia (napr. cielené dlhodobé pôžičky TLTRO či kvantitatívne uvoľňovanie – nákup aktív) alebo zaviesť nové, s cieľom podporiť hlavne malé a stredné podniky.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť