Cieľ EÚ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj vlani splnili iba tri krajiny: Švédsko, Rakúsko a Nemecko. Slovensko v roku 2019 vyčlenilo na výskum a vývoj 0,83 % HDP, čo je hlboko pod Lisabonským cieľom a v rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia.

Výskum a vývoj zaslúžene patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. V momentálne priebehajúcej pandémii si dôležitosť vedy a výskumu uvedomujeme o to viac. Celkovo prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín, inzulín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009).

Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať a je skoro isté, že v najbližšej dobe sa to mnohým štátom nepodarí dosiahnuť.

Podľa údajov Eurostatu to v roku 2019  splnili tri krajiny: Švédsko, Rakúsko a Nemecko. Veľmi tesne pod touto hranicou skončili Dánsko, Belgicko a Fínsko. Za nimi už je rozdiel od želanej úrovne výdavkov väčší. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko,  Cyprus, Malta a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2019 vynaložili menej ako 0,7 % HDP. 

Slovensko vlani vyčlenilo na výskum a vývoj 0,83 % HDP, čo je porovnateľné s rokom 2018. Našim doterajším vrcholom zostáva rok 2015 (1,16 % HDP). Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú hlboko pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,94 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,48 % HDP) a potom Poliaci (1,32 % HDP).

Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to vlani predstavovalo skoro EUR 143 na obyvateľa. V Česku to bol takmer trojnásobok, cez EUR 408 na obyvateľa. Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo najmenej peňazí v prepočte na obyvateľa práve na Slovensku (Poľsko: EUR 186 a Maďarsko: EUR 221). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až EUR 1572 na obyvateľa, či v susednom Rakúsku EUR 1432 na obyvateľa.

Okrem podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP či v prepočte na obyvateľa je samozrejme potrebné sa pozrieť aj na štruktúru a kvalitu týchto výdavkov. V každom prípade je však vhodné podporovať kvalitné výskumné a vývojové aktivity, ktoré sú potrebné pre dlhodobo udržateľný vývin ekonomík.