Maloobchodné tržby ďalej zrýchlili svoje tempo rastu a v septembri medziročne vzrástli o 5,8 %, čím prekonali naše opatrnejšie očakávania a dosiahli najrýchlejšie tempo od októbra 2018. V porovnaní s augustom to predstavuje medzimesačný rast o 1,3 %.  September priniesol oslabenie dynamiky v sektoroch ubytovania a pohostinstiev – reštaurácie zaznamenali medziročný rast tržieb o 3 % (spomalenie zo 6,8 % v auguste), ale medziročný pokles obratu v ubytovaní sa prehĺbil – zo 17 % v auguste na 29,4 % v septembri (medzimesačný pokles tržieb v ubytovaní bol -19,9 %).

Dynamika vývozu pokračovala v oživovaní miernejším, ale stále silným tempom, keď v septembri vzrástla o 3,4 % medziročne. Dovoz bol nižší ako pred rokom (o 4,9 %), k čomu prispeli aj nižšie ceny ropy v dôsledku slabšieho svetového dopytu a mobility. Výsledná obchodná bilancia tak dosiahla takmer EUR 710 mil. EUR, čím prekonala očakávania a zaznamenala druhý najvyšší prebytok od roku 2010 (vyšší bol iba tohtoročný jún). Kľúčovým ťahúňom vysokého prebytku obchodnej bilancie bol dopravné zariadenia – hlavne autá.

Zmiernenie obmedzení od polovice mája a letné dovolenkové obdobie výrazne pomohli dosiahnuť viditeľné zlepšenie v treťom štvrťroku. Avšak reštriktívne opatrenia spojené s rastúcim počtom infekcií na jeseň a s tým spojenou vyššou mierou neistoty budú mať negatívny vplyv na zotavenie ku koncu roka. Môžeme očakávať, že zintenzívnenie druhej vlny bude mať tlmiaci vplyv na ekonomickú aktivitu v nasledujúcich mesiacoch – hoci primárne majú opatrenia vplyv na sektor služieb a nie priemysel.

Z hľadiska rastu najbližších rokov prišla nedávno dobrá správa – oznámená nová investícia slovenského Volkswagenu v objeme približne EUR 1 mld. ponúka ďalšie veľké posilnenie nášho exportne zameraného priemyslu a prispeje k celkového hospodárskemu výkonu v nasledujúcich rokoch. Slovenská fabrika VW by sa mala rozšíriť o nové modely, ktoré automobilka pôvodne plánovala vyrábať v novom závode v Turecku (VW Passat a Škoda Superb). Nakoniec sa však z rôznych dôvodov rozhodla pre zrušenie plánov na výstavbu nového závodu v Turecku a produkciu rozmiestni po už existujúcich závodoch, vrátane toho slovenského.

Fitch potvrdil rating, ale znížil výhľad Slovenska

Ratingová agentúra Fitch potvrdila dlhodobý rating Slovenska na úrovni A, ale zhoršila výhľad zo stabilného na negatívny. Tento krok odráža súčasnú ekonomickú situáciu vyvolanú pandémiou, ktorá významne zvýši deficit verejných financií na ďalšie roky (viac, ako sa predtým očakávalo) a negatívne ovplyvní dynamiku dlhu. Agentúra Fitch očakáva, že deficit dosiahne tento rok úroveň 8,1 % HDP, s následným poklesom na 6,3 % a 5,4 % HDP v rokoch 2021-22. Verejný dlh dosiahne vrchol 64 % HDP v roku 2022, no agentúra poukazuje na výraznú pomocnú ruku v podobe nižších nákladov financovania, ktorú podáva eurozóne uvoľnená politika ECB. Fitch predpokladá, že slovenská ekonomika sa v roku 2020 zníži o 9,2 %, čo odráža dopad pandémie. Budúci rok by podľa agentúry mohlo hospodárske oživenie dosiahnuť 4,8 %, s následným rastom HDP o 4 % v roku 2022. Bankový sektor, ako poznamenáva Fitch, zostáva dobre kapitalizovaný a v robustnej pozícii, takže je schopný dobre zvládnuť pandémiu.

Americký Fed počas volebného týždňa menovú politiku nemenil

Na minulotýždňovom zasadnutí americkej centrálnej banky Fed neprišlo, podľa očakávania,  k zmene menovej politiky. Vyhlásenie bolo takmer identické s tým zo septembrového zasadnutia (malo iba niekoľko zmien), takže nič nenasvedčuje tomu, že sa menová politika v dohľadnej dobe zmení. Touto líniou sa pokračovalo aj na tlačovej konferencii predsedu Fed-u Powella. Predseda Fed-u niekoľkokrát zdôraznil, že v súčasnosti sú k dispozícii dostatočne voľné nástroje menovej politiky. Momentálne to teda nevyzerá, že by sa Fed v decembri chystal ďalej uvoľniť svoju menovú politiku. Vzhľadom na vývoj epidemiologickej situácie to však nemožno vylúčiť.

Fed má už teraz úrokové sadzby na rekordne nízkej úrovni 0-0,25 % a pokračuje v objemovo neobmedzenom kvantitatívnom uvoľňovaní. Centrálna banka chce pred prvým zvýšením sadzieb vidieť, že sú splnené dve podmienky – dosiahnutie plnej zamestnanosti a priemernej inflácie okolo 2 %. Z toho vyplýva akceptácia inflácie mierne nad 2 % po nejaký čas, keďže momentálne sa inflácia už dlhšie pohybuje pod týmto cieľom. Rozsah kľúčovej úrokovej sadzby zostane nezmenený, kým Fed nebude mať istotu, že ekonomika USA prekonala koronašok a smeruje k dosiahnutiu cieľov centrálnej banky v zamestnanosti a cenovej stabilite. Podľa septembrových odhadov Fed-u jeho predstavitelia  očakávajú prvé zvýšenie sadzieb až po roku 2023.

Vzhľadom na to, že Fed zasadal počas volebného týždňa bola zmena sadzieb či iné úpravy menovej politiky v podstate vylúčená – centrálna banka nechce ani okrajovo vstupovať do politiky. Na výsledok amerických volieb sme si tento rok museli počkať v podstate až do víkendu vzhľadom na tesné výsledky v niekoľkých štátoch a väčšie využitie hlasovania poštou ako v predchádzajúcich voľbách. Nakoniec sa kandidát demokratov Joe Biden s takmer istotou stane 46. americkým prezidentom. Na oficiálne výsledky sa ešte čaká, keďže nie sú spočítané všetky hlasy v niektorých štátoch, ale už na základe dostupných výsledkov vidieť, že sa Bidenovi podarilo získať viac ako 270 voliteľov potrebných na zvolenie do prezidentského úradu. Vo voľbách do amerického Kongresu ešte tiež nie sú známe všetky výsledky. Demokrati stratili kreslá v Snemovni reprezentantov, ale udržali si väčšinu. Kontrola nad Senátom zostáva nejasná, pretože výsledky sú tesné v niekoľkých štátoch a v štáte Georgia sa budú opakovať.

Európska komisia zverejnila novú prognózu

Jesenná ekonomická prognóza Európskej komisie predpokladá, že ekonomika eurozóny tento rok klesne o 7,8 %, s následným oživením rastu tempom 4,2 % v roku 2021.  Pre Slovensko prognózuje EK prepad HDP o 7,5 % v tomto roku a následné oživenie na úrovni 4,7 % v roku 2021. Oproti letnej prognóze EK predpokladá menší prepad HDP v tomto roku, ale pomalšie oživenie v budúcom roku. Hlavnými dôvodmi sú silné oživenie aktivity v treťom kvartáli, no zároveň nárast infekcií na jeseň a s tým spojené znovuzavedenie obmedzení ekonomickej aktivity. Epidemiologická situácia a jej ďalší vývoj sú hlavnými zdrojmi neistoty. Na druhej strane je však pravdepodobné, že program obnovy (tzv. Next Generation EU) prinesie výrazný impulz hospodárstvu Únie a pomôže krajinám s rýchlejším ozdravovaním ekonomík.

Dopad pandémie sa prejavil aj na trhoch práce, najmä v poklese odpracovaných hodín a náraste miery nezamestnanosti. Pozitívom však je dopad vládnych opatrení na udržanie zamestnanosti, ktoré pomohli predísť výraznejším škodám na trhu práce. V prípade inflácie vidieť dopad pandémie hlavne v podobe nižších inflačných tlakov v porovnaní s minulým rokom.