Rýchly odhad Eurostatu priniesol veľmi dobré správy o vývoji ekonomík medzi júlom a septembrom, ktoré prekonali očakávania.
Hrubý domáci produkt v eurozóne zaznamenal v treťom štvrťroku prudký rast o 12,7 % oproti predchádzajúcemu kvartálu. Výrazné zlepšenie, ktoré je jednoznačne najväčším medzikvartálnym rastom zaznamenaným od začiatku zberu dát (v roku 1995), prišlo po rekordnom prepade v druhom kvartáli (-11,8 % q/q). Medziročný prepad HDP menového bloku sa zmiernil na -4,3 % (z -14,8 % r/r v druhom štvrťroku).
V prípade celej EÚ27 boli zlepšenia podobné – nárast o 12,1 % medzikvartálne a zjemnenie medziročného prepadu HDP na -3,9 % r/r.
Výsledky za jednotlivé krajiny neboli, s výnimkou zopár členských štátov, ešte zverejnené. Na údaje a štruktúru za jednotlivé krajiny si počkáme do polky novembra a začiatku decembra.
Z doteraz publikovaných prvotných odhadov vidieť rezké oživenie českej ekonomiky o 6,2 % oproti druhému štvrťroku (zjemnenie prepadu na -5,8 % medziročne).
Nemecká ekonomika taktiež zaznamenala historický medzikvartálny rast HDP odkedy sa vedú tieto štatistiky (od roku 1970), na úrovni 8,2 %. Prudké zlepšenie priniesla vyššia spotreba domácností, investície a vývozy. Oproti tretiemu kvartálu minulého roka bol výkon nemeckého hospodárstva o 4,2 % nižší.
Po prudkom prepade v druhom kvartáli prinieslo leto výrazné oživenie nielen v nemeckej ekonomike, ale aj celkovo v Európe. Druhý štvrťrok bol ovplyvnený obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19, ktoré veľmi výrazne a prudko oslabili ekonomickú aktivitu. Viaceré prevádzky a služby boli vtedy dočasne zatvorené, resp. pozastavené. Uvoľňovanie opatrení, ktoré nasledovalo koncom druhého kvartálu, umožnilo obnovovanie ekonomickej aktivity, ktoré počas leta pokračovalo dobrým tempom.
Epidemiologická situácia sa však zhoršuje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, nevynímajúc našich hlavných obchodných partnerov. Je priskoro na vyčíslenie dopadu opatrení, ktoré sa v súvislosti s nárastom infekcií zavádzajú, na ekonomickú aktivitu. V každom prípade však spolu s nárastom neistoty môžeme očakávať spomalenie oživovania ekonomickej aktivity, ktoré sme pozorovali od konca druhého kvartálu. V sektoroch najviac zasiahnutých obmedzeniami môže prísť k dočasnému obráteniu trendu oživovania. Veľa závisí od dĺžky trvania opatrení a následného oživenia. Kompenzačné opatrenia zo strany vlády môžu najviac zasiahnutým sektorom pomôcť preklenúť toto obdobie a zmierniť negatívne dopady.
ECB na svojom včerajšom zasadnutí vyzdvihla pozitívny vývoj v treťom kvartáli, no zároveň jasne upozornila na riziká terajšieho, štvrtého štvrťroka. Okrem toho, inflácia v eurozóne ostáva negatívna – po auguste bola aj v septembri a októbri pod nulou (posledné dva mesiace na úrovni -0,3 % medziročne). ECB očakáva, že na základe vývoja cien ropy a po zohľadnení dočasného zníženia nemeckej sadzby DPH bude inflácia pravdepodobne negatívna aj v nasledujúcich mesiacoch, kým sa začiatkom roka 2021 opäť nedostane do pozitívnych hodnôt. V strednodobom horizonte prinesie inflačné tlaky oživenie dopytu podporené monetárnou a fiškálnou politikou.
Prezidentka ECB Lagarde jasne naznačila zmenu menovej politiky na nasledujúcom zasadnutí v decembri. Zhoršujúca sa situácia, ktorú prináša nárast infekcií a s tým spojené reštriktívne opatrenia, má negatívny vplyv na oživenie v eurozóne. Zatiaľ čo sa aktivita v priemysle naďalej priaznivo vyvíja, dynamika v sektore služieb sa zhoršuje nakoľko obmedzenia sú predovšetkým v oblasti služieb, kde prichádza k osobnému kontaktu ľudí. Nožnice vývoja medzi priemyslom a službami sa teda roztvorili. Výhľad navyše zostáva veľmi neistý, hlavne z dôvodu epidemiologických rizík. Naďalej sú preto veľmi potrebné dostatočné monetárne a fiškálne stimuly, ktoré podporujú ekonomický rast, infláciu a trhy práce v eurozóne. Lagarde pritom tiež vyzdvihla schválený program európskej obnovy Next Generation EU.
Nové, decembrové makroekonomické projekcie ECB umožnia centrálnej banke dôkladne prehodnotiť a podľa potreby rekalibrovať nástroje svojej menovej politiky. ECB bude pritom zvažovať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, a ich optimálnu kombináciu na dosiahnutie želaného výsledku. Prezidentka Lagarde na tlačovej konferencii odmietla spresniť možné úpravy.
Naši kolegovia z Erste Group Research predpokladajú, že zmena sa dotkne s vysokou pravdepodobnosťou kľúčového pandemického programu PEPP (Pandemický núdzový program nákupu aktív) – očakávajú jeho rozšírenie o 6 mesiacov do decembra 2021 a zvýšenie celkovej obálky o EUR 500 mld. na EUR 1,85 bilióna.
Do úvahy tiež prichádza pokračovanie cielených dlhodobých refinančných operácií TLTRO, v poradí možné ako TLTRO4, ktoré by mohlo priniesť ešte voľnejšie podmienky financovania. Prípadne by ECB mohla zvážiť navýšenie podielu depozít, ktorý si banky u nej môžu uložiť za 0 % depozitnú sadzbu.
Pomerne malá pravdepodobnosť je, že by ECB zmenila svoj štandardný program QE alebo kľúčové sadzby. Podľa viacerých vyjadrení ECB sú tieto nástroje skôr vhodné zo stredného až dlhšieho horizontu a súčasná kríza má skôr krátkodobé dopady, na ktoré je potrebné včas reagovať. V súvislosti s pandémiou sa ECB do značnej miery opiera o PEPP a TLTRO ako dôležité súčasti jej voľnej menovej politiky.