Na prvom tohtoročnom zasadnutí Európskej centrálnej banky neprišlo k žiadnym zmenám menovej politiky, v súlade s očakávaniami. Ekonomický vývoj od septembra, kedy ECB priniesla značný balík zmien, sa výrazne nezmenil – rast pokračuje opatrným tempom a inflácia je vlažná, aj keď zaznamenala pohyb vítaným smerom. Riziká sú stále prevažne smerom nadol, no oproti minuloročnej jeseni sa viditeľne zmiernili – v zahraničnom obchode prišlo vítané podpísanie prvej fázy obchodnej dohody medzi USA a Čínou, a aspoň prvá časť Brexitu (na konci tohto mesiaca) bude usporiadaná. Externé prostredie, ktoré negatívne vplývalo na európsky priemysel a zahraničný obchod sa ale úplne nevyjasnilo.
Od septembra 2019 je depozitná sadzba ECB na úrovni -0,5 % a od konca októbra platí dvoj-úrovňový systém sadzieb, zavedený s cieľom obmedziť efekt negatívnych sadzieb na bankový sektor. V rámci tohto opatrenia je maximálne 6-násobok povinných minimálnych rezerv vybratých spod negatívnej sadzby ECB. Horný koridor jednodňovej sadzby (0,25 %) ako aj hlavná refinančná sadzba (0%) zostali už dlhšie nezmenené.
Od novembra 2019 znovu prebiehajú čisté nákupy v rámci QE, v mesačnom objeme EUR 20 mld. Nové nákupy skončia až tesne pred začiatkom zvyšovania sadzieb ECB.
Pri výhľade sadzieb pritom centrálna banka očakáva stabilitu sadzieb na terajších alebo nižších úrovniach až pokiaľ sa výhľad inflácie dôveryhodne nepriblíži blízko, ale tesne pod 2 % v prognózovacom horizonte ECB (3 roky) a takáto konvergencia bude viditeľná v dynamike inflácie. Pri tejto príležitosti zdôraznila prezidentka Lagarde symetrickosť cieľa ECB. V podstate je teda výhľad cesty menovej politiky dátumovo neobmedzený, ale nastavenie sadzieb bude naviazané na jasné priblíženie sa k inflačnému cieľu ECB.
Okrem toho beží tretie kolo programu cielených dlhodobých refinančných operácií (TLTRO3), ktoré má pomôcť udržať priaznivé úverové podmienky a umožniť hladký prenos menovej politiky.
Okrem menovej politiky sa prezidentka ECB vyjadrila na tlačovej konferencii aj ku téme strategickej revízie, ktorú naznačila už koncom minulého roka. Veľa detailov sme sa nedočkali, ale v prvej revízii od roku 2003 sa centrálna banka eurozóny zameria na naozaj široké spektrum tém. ECB sa pozrie na kvantitatívnu formuláciu cieľa cenovej stability, nástroje menovej politiky, ekonomické a menové analýzy, ako aj komunikáciu centrálnej banky. Okrem toho, dôležitú pozíciu bude mať aj zohľadnenie udržateľnosti z pohľadu zamestnanosti a životného prostredia, v súlade s finančnou stabilitou. Pomaly sa začalo rozprávať napríklad aj o možnosti nakupovať tzv. zelené dlhopisy, ktoré sa snažia prispievať k ochrane životného prostredia.
Revízia sa začne v januári a dokončená by mohla byť do konca roka 2020, no prezidentka Lagarde zdôraznila, že ak bude treba, potrvá pokojne aj dlhšie.
Ako je zvykom na konferenciách ECB, prezidentka zdôraznila okrem menovej politiky aj potrebu fiškálnej podpory pre ekonomiky eurozóny – hlavne v situácii vlažného rastu.
Naši kolegovia z Erste Group Research v najbližšej budúcnosti neočakávajú zmenu nastavenia menovej politiky v eurozóne – voľná menová politika teda ešte pretrvá.
Dopyt po ŠPP bol vysoký
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) uskutočnila aukciu slovenských štátnych pokladničných poukážok so splatnosťou 27. januára 2021. Predalo sa spolu EUR 200 mil. pri priemernej sadzbe -0,41 %. Celkový dopyt bol takmer štvornásobne vyšší ako predaný objem, na úrovni EUR 770 mil.
Predstihové ukazovatele poukazujú na mierne zlepšenie v Nemecku
Nemecký ekonomický sentiment inštitútu ZEW, ktorý zachytáva očakávania ekonómov a investorov, začal rok priaznivo a v januári sa viditeľne zvýšil o 16 bodov na 26,7 bodu. Je to najvyššia úroveň od júla 2015 a po dlhom čase sa mu podarilo dostať nad dlhodobý priemer. Hodnotenie terajšej ekonomickej situácie sa taktiež zlepšilo (o 10,4 bodu) na -9,5.
Ku zlepšeniu prispelo podpísanie prvej fázy obchodnej dohody medzi USA a Čínou, čo naznačuje priaznivý posun v zahraničnoobchodných vzťahoch.
Podobný pohľad ponúka aj index nákupných manažérov PMI, ktorý podľa prvotného odhadu v januári vzrástol na 51,1 bodu, čo predstavuje 5-mesačné maximum. Index sa nachádza nad hranicou expanzie (50 bodov), čo poukazuje na to, že aktivita v nemeckom hospodárstve rástla. PMI v priemysle sa začiatkom roka zvýšil na 45,2 (11-mesačné maximum). Stále je síce pod úrovňou 50 bodov, takže slabosť aktivity v tomto sektore pretrváva, ale posun smerom nahor naznačuje zlepšenie vyhliadok nemeckého priemyslu do budúcnosti. PMI v službách sa zvýšilo na 54,2, čo je najvyššia hodnota za posledných 5 mesiacov.
Na druhej strane, ukazovateľ sentimentu nemeckého podnikateľského prostredia Ifo v januári klesol o 0,4 bodu na 95,9. Aj keď spoločnosti hodnotili terajšiu situáciu mierne lepšie ako na konci minulého roka, ich očakávania do budúcnosti sa oproti decembru zhoršili. Nemecká ekonomika podľa Ifo začína rok opatrne, aj keď priemysel už začína ukazovať náznaky oživenia.
Rast eurozóny zostáva začiatkom tohto roka pravdepodobne utlmený, aspoň podľa rýchleho odhadu PMI za január. Oproti decembru sa jeho úroveň nezmenila a index si udržal hodnotu 50,9. Podobne ako v prípade Nemecka sa index PMI zlepšil v priemysle (na 5-mesačné maximum 47,5 bodu), ale naďalej sa nachádza pod hranicou 50 bodov a teda v kontrakcii. V sektore služieb bolo PMI nižšie ako v decembri, ale stále v rovine rastu na úrovni 52,2 bodu.
Rast Nemecka by sa podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) mal tento rok zrýchliť na 1,1 %, čo je takmer dvojnásobok oproti vlaňajšiemu tempu 0,6 %. V prípade eurozóny je MMF konzervatívnejší a oproti predpokladanému rastu za minulý rok (1,2 %), očakáva iba mierne zrýchlenie na 1,3 % v tomto roku. Ešte stále sú tu nedoriešené riziká (zahraničnoobchodné vzťahy, Brexit po roku 2020), ale v posledných týždňoch sa viditeľne zmiernili. Okrem toho, priemysel spracováva aj štrukturálnu zmenu v automobilovom sektore, kde sa preferencie posúvajú v prospech alternatívnych pohonov – hybridov a elektroáut.