2017 20 MAR
Správy Analýza Erste Group: hrozí ekonomikám krajín strednej a východnej Európy prehriatie?
  • SK
  • Hospodársky rast v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) pokračuje vysokým tempom (v 2017 sa očakáva 3,3 %), napriek tomu výrazne lepší stav bežných účtov platobnej bilancie – v mnohých prípadoch dokonca nadbytok – naznačuje skôr vyváženosť než prehrievanie ekonomík. 
  • Výrazne sa zvýšila miera inflácie; v marci môže dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu a následnej korekcii vo všetkých krajinách s výnimkou Rumunska.
  • Napriek zvyšujúcej sa miery inflácii (v priemere o 2 percentuálne body) väčšina centrálnych bánk v strednej a východnej Európe volí vyčkávaciu taktiku, kým sa inflácia na dlhší čas neustáli nad cieľovou úrovňou.
  • Prísnejšie makroprudenčné politiky, ktoré vidno v Česku, Poľsku a na Slovensku, môžu z dôvodu sprísnenia podmienok na získavanie úverov odsunúť potrebu zvyšovania sadzieb. 

Množstvo najnovších makroekonomických údajov zo SVE, ako napríklad zvyšovanie miery inflácie, uzatváranie trhov práce a rozkvitajúca výroba, môžu vzbudzovať legitímnu otázku: nehrozí ekonomikám regiónu riziko prehriatia? Pre otvorené ekonomiky, akými sú aj krajiny SVE, používajú analytici Erste Group na odhalenie prvých príznakov potenciálneho vzniku tohto fenoménu ako východiskový ukazovateľ deficity bežných účtov platobnej bilancie. Upozorňujú, že výrazné zhoršenie situácie bežného účtu je varovným signálom nerovnováhy hospodárstva. Momentálne to však tak nevyzerá. 

„Z historickej aj fundamentálnej perspektívy vyzerajú bilancie bežných účtov v regióne veľmi dobre. Pred krízou mali všetky krajiny strednej a východnej Európy obrovské, v niektorých prípadoch až dvojciferné deficity bežných účtov v pomere k HDP. Tie síce samé o sebe, a s ohľadom na to, že konvergujúce ekonomiky potrebujú pritiahnuť zahraničný kapitál, nie sú problematické. Ale tým, že v krajinách strednej a východnej Európy boli príliš vysoké a často dlhovo financované, zvýšili v priebehu finančnej krízy 2008 až 2009 zraniteľnosť týchto ekonomík. Ekonomikám krajín strednej a východnej Európy sa medzičasom podarilo opäť získať rovnováhu a výrazne zlepšiť svoje bilancie bežných účtov, niekedy dokonca dosiahnuť až nadbytky ako napríklad v Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Slovinsku a na Slovensku. Najväčší podiel na tom má pozitívny vývoj obchodnej bilancie. K zlepšeniu pozícií bežných účtov prispelo aj znižovanie cien komodít a silnejší prílev fondov z EÚ,“ vysvetľuje Juraj Kotian, riaditeľ útvaru makroanalýz Erste Group pre strednú a východnú Európu. 

„V prípade Slovenska očakávame tento rok hospodársky rast na úrovni 3,1 %, podporený domácim aj zahraničným dopytom. Inflácia sa v tomto roku zvýši, ale k cieľu ECB (blízko, ale tesne pod 2 % v strednodobom horizonte) sa ešte nedostane. Náš odhad celoročnej inflácie tento rok zatiaľ nechávame nezmenený, na úrovni 1 %, ale vidíme mierne riziká smerom nahor. Zatiaľ ponecháva ECB menovú politiku uvoľnenú a nedávny nárast inflácie vníma ako dočasný, ťahaný najmä bázickým efektom z cien energií a značne podporený práve uvoľnenou politikou ECB. Kľúčové úroky ECB by sa nemali zvyšovať pred začiatkom roku 2018. Postupný návrat inflácie na scénu, ako aj o niečo viac jastrabí pohľad ECB do budúcnosti, však bude viesť skôr ku strmšej výnosovej krivke,“  dodáva Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Inflácia zrýchlila, ale väčšina centrálnych bánk SVE zaujala vyčkávací postoj

V krajinách SVE sa od septembra 2016 zvýšila miera inflácia, v priemere až o 2 percentuálne body. Zvýšenie sa z veľkej časti očakávalo a nemá nič spoločné s tlakom dopytu. Výrazný obrat v medziročnom vývoji ceny ropy a energií bol zapríčinený abnormálne nízkou bázou v 1. štvrťroku 2016, nie prudkým zvýšením v posledných mesiacoch. V Českej republike, Maďarsku, Poľsku a v Slovinsku už inflácia takmer alebo úplne dosiahla cieľovú úroveň a v marci môžu rásť ceny ďalej, ale predpokladá sa, že bude nasledovať korekcia. Najmä s ohľadom na to, že sa postupne začne zmenšovať bázický efekt vyvolaný nízkymi cenami ropy v 1. štvrťroku 2016. Z tohto dôvodu analytici Erste Group neočakávajú, že centrálne banky v dohľadnej dobe predčasne zasiahnu a pohrnú sa do zvyšovania úrokových sadzieb. „Predpokladáme, že centrálne banky budú skôr vyčkávať a nezačnú konať, kým sa hlavná inflácia neustáli nad cieľovou hladinou na dlhší čas alebo s bezpečnou maržou,“ zdôrazňuje Zoltán Árokszállási, hlavný analytik Erste Group pre SVE.  

Srbsko je jedinou krajinou SVE, v ktorej analytici tento rok očakávajú zvýšenie kľúčovej sadzby (tiež v reakcii na zvýšenia amerického FEDu z dôvodu významnej úlohy investorskej bázy v USD). V Rumunsku sa môže zvýšiť len sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie (O/N deposit rate) s cieľom priblížiť sadzby peňažných trhov ku kľúčovej sadzbe. Najsilnejšie kroky menovej politiky v reakcii na vyššiu infláciu sa očakávajú v Česku. „Očakávame, že ČNB v apríli ukončí kurzový záväzok a vyhne sa tomu, aby do CZK pritekal ďalší špekulatívny krátkodobý kapitál. Silnejšia koruna by mala v strednodobom horizonte sprísniť peňažné podmienky v tejto exportne orientovanej ekonomike a pomôcť skrotiť infláciu,“ dodáva na záver Zoltán Árokszállási. 

Prvé kolo sprísnenia prostredníctvom uplatňovania tvrdších makroprudenčných politík

Kým sa centrálne banky v SVE rozhodnú zvýšiť úrokové sadzby, analytici Erste očakávajú, že nastane určité sprísnenie v poskytovaní úverov prostredníctvom uplatňovania tvrdších makroprudenčných politík. V Českej republike, na Slovensku a v Poľsku sme už svedkami určitých iniciatív, v rámci ktorých regulátory žiadajú o zvýšenie vkladu vlastných prostriedkov pre hypotekárne úvery a sprísnenie pomeru LTV a pomeru DTI.

Výhľady na rok 2017

  • Ekonomický rast v regióne SVE sa podľa predpokladov zrýchli na 3,3 % (oproti 3 % v 2016), a to predovšetkým vďaka domácemu dopytu. Predpokladá sa, že spotreba domácností bude aj naďalej hlavným faktorom rastu, ale vďaka fondom EÚ by sa mala zlepšiť aj situácia v investíciách po slabých výsledkov v roku 2016.
  • Miera inflácie sa podľa projekcií zvýši v 2017 v priemere o viac ako 2 percentuálne body v porovnaní s  2016, vrchol by mala dosiahnuť v marci (v dôsledku bázického efektu). Následne by sa inflácia mala zmierniť a dokonca úplne zastaviť, s výnimkou Rumunska, kde sa vďaka znižovaniu nepriamych daní rast cien umelo udržuje na nízkej úrovni. Po vyprchaní tohto účinku sa inflácia v Rumunsku zvýši ku koncu roka omnoho výraznejšie v porovnaní so súčasným stavom.
  • Bilancie bežných účtov platobnej bilancie sa zhoršia len mierne (v priemere o 0,4 % HDP) a región si udrží mierny nadbytok (0,2 % HDP). K najvýraznejšiemu zvýšeniu deficitu bežného účtu platobnej bilancie dôjde v Rumunsku (o 1 percentuálny bod na 3,3 % HDP). Zhoršenie by sa malo podariť zvládnuť, pretože budúci rok sa chystá fiškálne sprísnenie, s ohľadom na to, že Rumunsko prekročí 3 % hranicu deficitu a Európska komisia bude musieť v 2018 uplatniť postup pri nadmernom deficite.
  • Meny krajín SVE sa v najbližších štvrťrokoch budú vyvíjať odlišnými smermi. Ku koncu roka môžu v porovnaní s dnešnou situáciou posilniť voči euru dve meny a tri oslabiť.  Najväčší potenciál na posilnenie má česká koruna, čo vyplýva z ukončenia intervencií. Veľmi vysoký počet dlhých pozícií v českých korunách pred uzavretím však môže obmedziť výnosy a dokonca zapríčiniť určité silnejšie korekcie. Analytici vidia priestor na posilnenie poľského zlotého oproti euru ku koncu roka, keďže Poľsko ponúka zaujímavé možnosti tzv. carry trade v daných hospodárskych základoch. Poľský trh už môže začať započítavať očakávané zvyšovanie sadzieb v prvom polroku 2018. V Rumunsku a Maďarsku, ktorých centrálne banky sa tiež prikláňajú k zdržanlivosti, by mohli meny mierne oslabiť, čo však centrálne banky neznepokojuje a v súčasnosti sa považuje za žiaduci výsledok.
Zobraziť viac